Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 1. november 2024Meniny má Denisa a Denis
< sekcia Banskobystrický kraj

Ochranári vďaka žabím zábranám preniesli pri Hosticiach tisícky ropúch

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Martin Palkovič

Popri ceste neďaleko vodnej nádrže Hostice boli začiatkom jari na najproblematickejšom úseku vybudované žabie zábrany v celkovej dĺžke 400 metrov.

Hostice 6. mája (TASR) - Ochranárom z Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina sa vďaka žabím zábranám podarilo cez frekventovanú cestu pri vodnej nádrži Hostice v okrese Rimavská Sobota tento rok preniesť vyše 3000 ropúch. Akciu zameranú na zníženie mortality ropuchy bradavičnatej v tejto lokalite spolu s dobrovoľníkmi vykonávajú každý rok. CHKO o tom informovala na svojej oficiálnej webovej stránke.

Popri ceste neďaleko vodnej nádrže Hostice boli začiatkom jari na najproblematickejšom úseku vybudované žabie zábrany v celkovej dĺžke 400 metrov. V ďalšom približne 500 metrov dlhom úseku bez zábran ochranári s dobrovoľníkmi vykonávajú kontrolu a prenos jedincov počas kritického obdobia. Tým sú najmä mesiace marec a apríl, keď ropuchy migrujú zo zimovísk na miesta, kde sa vyliahli, a teda do vodnej nádrže Hostice.

"Našou úlohou bolo zastaviť ich pomocou zábran na ich migračnej trase, ktorú majú geneticky zakódovanú a ktorá križuje aj dotknutú cestnú komunikáciu. Jedince boli zachytené a následne denne prenášané cez kritický úsek cestnej komunikácie na druhú stranu, odkiaľ mohli pokračovať vo svojej migračnej trase smerom do vodnej nádrže Hostice," priblížili ochranári s tým, že tento rok sa im cez frekventovanú cestu podarilo preniesť vyše 3000 ropúch.

CHKO Cerová vrchovina upozorňuje, že pod kolesami áut pri jarnej migrácii každoročne uhynie veľké množstvo obojživelníkov, ktoré putujú na miesto rozmnožovania a na trase musia prekonať frekventované cestné komunikácie. Budovanie dočasných zábran je podľa ochranárov len málo efektívne riešenie, vhodnejším opatrením by bola výstavba migračných podchodov.

"Najvýznamnejším opatrením na ochranu obojživelníkov je však ochrana a zachovanie mokradí v krajine. U obojživelníkov dospelé jedince nakladú počas reprodukčného obdobia veľa vajíčok, ale bez prítomnosti mokradí nemôže prebiehať ich ontogenetický vývin," dodali ochranári.