Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri príležitosti 100. výročia Arménskej genocídy v roku 1915 uskutočnila sa dnes popoludní pietna spomienka pri Pamätníku - Kríž a kameň na Tyršovom nábreží v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 20. apríla (TASR) - Pri príležitosti 100. výročia Arménskej genocídy v roku 1915 uskutočnila sa dnes popoludní pietna spomienka pri Pamätníku - Kríž a kameň na Tyršovom nábreží v Bratislave. Zúčastnili sa na nej predstavitelia a členovia Fóra Arménskych Asociácií Európy a Arménskej komunity na Slovensku, zástupcovia Národnej rady SR, poslanci, zástupcovia KDH, ako i veľvyslanci viacerých krajín, akreditovaní v Slovenskej republike, a ďalší hostia.
Súčasťou spomienkového podujatia bola aj spoločná ekumenická modlitba predstaviteľov Arménskej apoštolskej cirkvi a Katolíckej cirkvi na Slovensku za účasti otca Basega, bratislavského pomocného biskupa Jozefa Haľka a nitrianskeho biskupa Viliama Judáka.
Prezident Fóra Arménskych Asociácií Európy a Arménskej komunity na Slovensku Ašot W. Grigorian v príhovore pripomenul, že uplynulo presne 100 rokov odvtedy, čo na území Arménska bolo vyvraždených vyše 1,5 milióna Arménov a viac ako dva milióny boli deportované.
"Bola to prvá genocída spáchaná v 20. storočí. Veľmi neľudským spôsobom boli zlikvidovaní nielen politickí predstavitelia, ale aj kultúrne elity arménskeho národa, najmä spisovatelia a ďalší umelci, ako aj mnohí ďalší obyvatelia Arménska," zdôraznil Grigorian. Súčasne označil za nepochopiteľný postoj Turecka k týmto udalostiam. Poukázal takisto na vlažný postoj viacerých západných krajín k tragédii Arménov pred 100 rokmi. Vyslovil poľutovanie aj nad súčasnými tragickými udalosťami vo svete, napríklad v Sýrii, Iraku a iných krajinách a zdôraznil nutnosť dôraznejšie ich odsúdiť.
"Je potešiteľné, že Slovenská republika sa nebála v roku 2004 odsúdiť genocídu Arménov," povedal Ashot W. Grigorian a vyjadril úprimné poďakovanie ľuďom na Slovensku za ich solidaritu a podporu. Za veľmi významnú skutočnosť a veľký deň pre Arménov označil Grigorian postoj hlavy Katolíckej cirkvi, pápeža Františka, ktorý pred vyše týždňom (12. apríla) počas sv. omše vo Vatikáne pripomenul a odsúdil tragédiu Arménov pred 100 rokmi a označil ju za prvú genocídu v 20. storočí.
Podpredseda Národnej rady SR Ján Figeľ v príhovore vyslovil v mene slovenského parlamentu hlbokú úctu a pietu obetiam arménskej genocídy, ako aj ďalších genocíd vo svete. "Našou povinnosťou je nielen pamätať na tieto udalosti, ale urobiť všetko proti teroru a prenasledovaniu ľudí v súčasnosti v rôznych krajinách sveta, aby sa v 21. storočí neopakovali drámy a tragédie z minulosti," povedal Figeľ. Vyzval takisto na väčšiu solidaritu a súdržnosť ľudí a krajín v úsilí proti zlu a utrpeniu ľudí vo svete.
Na spomienkovom stretnutí prehovoril aj Ján Čarnogurský a iní prítomní hostia zo Slovenska. S príhovormi vystúpili tiež zástupcovia veľvyslanectiev Grécka, Cyperskej republiky a ďalších ambasád.
Prítomní potom položili vence a kytice kvetov k Pamätníku obetiam genocídy Arménov, ktorý stojí na Tyršovom nábreží v Bratislave od roku 2005.
Po pietnej spomienke sa v reštaurácii Au Cafe uskutočnil krátky koncert arménskej hudby.
Súčasťou spomienkového podujatia bola aj spoločná ekumenická modlitba predstaviteľov Arménskej apoštolskej cirkvi a Katolíckej cirkvi na Slovensku za účasti otca Basega, bratislavského pomocného biskupa Jozefa Haľka a nitrianskeho biskupa Viliama Judáka.
Prezident Fóra Arménskych Asociácií Európy a Arménskej komunity na Slovensku Ašot W. Grigorian v príhovore pripomenul, že uplynulo presne 100 rokov odvtedy, čo na území Arménska bolo vyvraždených vyše 1,5 milióna Arménov a viac ako dva milióny boli deportované.
"Bola to prvá genocída spáchaná v 20. storočí. Veľmi neľudským spôsobom boli zlikvidovaní nielen politickí predstavitelia, ale aj kultúrne elity arménskeho národa, najmä spisovatelia a ďalší umelci, ako aj mnohí ďalší obyvatelia Arménska," zdôraznil Grigorian. Súčasne označil za nepochopiteľný postoj Turecka k týmto udalostiam. Poukázal takisto na vlažný postoj viacerých západných krajín k tragédii Arménov pred 100 rokmi. Vyslovil poľutovanie aj nad súčasnými tragickými udalosťami vo svete, napríklad v Sýrii, Iraku a iných krajinách a zdôraznil nutnosť dôraznejšie ich odsúdiť.
"Je potešiteľné, že Slovenská republika sa nebála v roku 2004 odsúdiť genocídu Arménov," povedal Ashot W. Grigorian a vyjadril úprimné poďakovanie ľuďom na Slovensku za ich solidaritu a podporu. Za veľmi významnú skutočnosť a veľký deň pre Arménov označil Grigorian postoj hlavy Katolíckej cirkvi, pápeža Františka, ktorý pred vyše týždňom (12. apríla) počas sv. omše vo Vatikáne pripomenul a odsúdil tragédiu Arménov pred 100 rokmi a označil ju za prvú genocídu v 20. storočí.
Podpredseda Národnej rady SR Ján Figeľ v príhovore vyslovil v mene slovenského parlamentu hlbokú úctu a pietu obetiam arménskej genocídy, ako aj ďalších genocíd vo svete. "Našou povinnosťou je nielen pamätať na tieto udalosti, ale urobiť všetko proti teroru a prenasledovaniu ľudí v súčasnosti v rôznych krajinách sveta, aby sa v 21. storočí neopakovali drámy a tragédie z minulosti," povedal Figeľ. Vyzval takisto na väčšiu solidaritu a súdržnosť ľudí a krajín v úsilí proti zlu a utrpeniu ľudí vo svete.
Na spomienkovom stretnutí prehovoril aj Ján Čarnogurský a iní prítomní hostia zo Slovenska. S príhovormi vystúpili tiež zástupcovia veľvyslanectiev Grécka, Cyperskej republiky a ďalších ambasád.
Prítomní potom položili vence a kytice kvetov k Pamätníku obetiam genocídy Arménov, ktorý stojí na Tyršovom nábreží v Bratislave od roku 2005.
Po pietnej spomienke sa v reštaurácii Au Cafe uskutočnil krátky koncert arménskej hudby.
