O vydaní ochranného označenia, ktoré dnes publikoval vestník EÚ, informovala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS).
Autor TASR
Stupava 11. mája (TASR) – Stupavské zelé získalo chránené označenie pôvodu Európskej únie (EÚ). Po Žitavskej paprike je kyslá kapusta zo Stupavy iba druhou slovenskou potravinou v tejto kategórii.
O vydaní ochranného označenia, ktoré dnes publikoval vestník EÚ, informovala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS). „Chránené označenie pôvodu garantuje, že kvalita a vlastnosti daného výrobku sú výlučne viazané pre osobité zemepisné prostredie a všetky etapy sa realizovali vo vymedzenej zemepisnej oblasti," vysvetlila Matečná na jednom z gazdovských dvorov v Máste, časti Stupavy, ktorá je produkciou „zelé“ známa.
Matečná poukázala na to, že stupavská kapusta nesymbolizuje iba dedičstvo predkov, ktoré pestovatelia dokázali zachovať, ale tiež fakt, že na Slovensku sa vyrábajú kvalitné, chutné a zdravé potraviny. "Stupavská kapusta je preto tiež potvrdením, že slovenské produkty sa oplatí pestovať, kupovať i konzumovať," uviedla ministerka.
Jozef Fabian, predseda Mástskeho potravinového spolku, ktorý inicioval konanie o vydaní chráneného označenia pôvodu, je presvedčený, že ochranná známka pomôže nielen producentom, ale i spotrebiteľom. „Jednak sa my úplne jednoznačne odlíšime od ostatných producentov a spotrebitelia zasa budú mať garanciu, že dostanú naozaj to, čo chcú dostať," zdôraznil s pripomenutím, že žiadosť o vydanie chráneného označenia pôvodu iniciovali pestovatelia z Mástu aj preto, aby zabránili špekulantom, ktorí využívajú dobrú povesť stupavskej kapusty, a pod označením „stupavské zelé“ ponúkajú aj kapustu, ktorá sa v lokalite Stupavy nedopestovala a nespracovala na kyslú kapustu.
Fabian pripomenul, že špecifickú chuť "stupavskému zelú" dáva úrodná pôda, ktorú kedysi pokrývali nánosy rieky Moravy, a tiež tradičný postup spracovania končiaci mliečnym vykvasením v prirodzenom vonkajšom prostredí, len pomocou soli a bez pridania akýchkoľvek konzervačných látok. Keď takáto kapusta vykvasí, cítiť v nej jemnú chrenovú štipľavosť, je pružná, chrumkavá, bielej až žltkastej farby.
Primátor mesta Stupavy Roman Maroš vníma získanie ochranného označenia pre stupavskú kapustu ako výraznú propagáciu tradícií i súčasnosti mesta. Verí však, že európska garancia kvality pomôže i pri rozvoji pestovania kapusty. "Ochranná známka môže byť motivačným faktorom pre tých, ktorí by sa chceli venovať poľnohospodárskemu odvetviu a pokračovať v tom, v čom si Stupava získala uznanie, už aj na európskej scéne," uviedol.
Ministerka pôdohospodárstva v tejto súvislosti skonštatovala, že hoci pestovanie kapusty na Slovensku v posledných dvoch dekádach klesá, čísla za minulý rok naznačujú "odrazenie sa od dna". "Produkcia dosiahla 16.800 ton, čo je 70-% medziročný nárast," informovala šéfka agrorezortu s poukázaním na možnosti finančnej podpory pre pestovateľov. Okrem jednotnej platby na plochu ide o viazanú platbu na pestovanie vybraných druhov zeleniny s veľmi vysokou prácnosťou v sume 70,48 eur/hektár i ďalšie prostriedky v rámci Programu rozvoja vidieka a opatrení, ktoré sa týkajú podpory integrovanej produkcie v zeleninárstve i ekologického poľnohospodárstva. V tomto prípade môže finančná podpora dosahovať od 416 do 529 eur na jeden hektár za rok.
O vydaní ochranného označenia, ktoré dnes publikoval vestník EÚ, informovala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS). „Chránené označenie pôvodu garantuje, že kvalita a vlastnosti daného výrobku sú výlučne viazané pre osobité zemepisné prostredie a všetky etapy sa realizovali vo vymedzenej zemepisnej oblasti," vysvetlila Matečná na jednom z gazdovských dvorov v Máste, časti Stupavy, ktorá je produkciou „zelé“ známa.
Matečná poukázala na to, že stupavská kapusta nesymbolizuje iba dedičstvo predkov, ktoré pestovatelia dokázali zachovať, ale tiež fakt, že na Slovensku sa vyrábajú kvalitné, chutné a zdravé potraviny. "Stupavská kapusta je preto tiež potvrdením, že slovenské produkty sa oplatí pestovať, kupovať i konzumovať," uviedla ministerka.
Jozef Fabian, predseda Mástskeho potravinového spolku, ktorý inicioval konanie o vydaní chráneného označenia pôvodu, je presvedčený, že ochranná známka pomôže nielen producentom, ale i spotrebiteľom. „Jednak sa my úplne jednoznačne odlíšime od ostatných producentov a spotrebitelia zasa budú mať garanciu, že dostanú naozaj to, čo chcú dostať," zdôraznil s pripomenutím, že žiadosť o vydanie chráneného označenia pôvodu iniciovali pestovatelia z Mástu aj preto, aby zabránili špekulantom, ktorí využívajú dobrú povesť stupavskej kapusty, a pod označením „stupavské zelé“ ponúkajú aj kapustu, ktorá sa v lokalite Stupavy nedopestovala a nespracovala na kyslú kapustu.
Fabian pripomenul, že špecifickú chuť "stupavskému zelú" dáva úrodná pôda, ktorú kedysi pokrývali nánosy rieky Moravy, a tiež tradičný postup spracovania končiaci mliečnym vykvasením v prirodzenom vonkajšom prostredí, len pomocou soli a bez pridania akýchkoľvek konzervačných látok. Keď takáto kapusta vykvasí, cítiť v nej jemnú chrenovú štipľavosť, je pružná, chrumkavá, bielej až žltkastej farby.
Primátor mesta Stupavy Roman Maroš vníma získanie ochranného označenia pre stupavskú kapustu ako výraznú propagáciu tradícií i súčasnosti mesta. Verí však, že európska garancia kvality pomôže i pri rozvoji pestovania kapusty. "Ochranná známka môže byť motivačným faktorom pre tých, ktorí by sa chceli venovať poľnohospodárskemu odvetviu a pokračovať v tom, v čom si Stupava získala uznanie, už aj na európskej scéne," uviedol.
Ministerka pôdohospodárstva v tejto súvislosti skonštatovala, že hoci pestovanie kapusty na Slovensku v posledných dvoch dekádach klesá, čísla za minulý rok naznačujú "odrazenie sa od dna". "Produkcia dosiahla 16.800 ton, čo je 70-% medziročný nárast," informovala šéfka agrorezortu s poukázaním na možnosti finančnej podpory pre pestovateľov. Okrem jednotnej platby na plochu ide o viazanú platbu na pestovanie vybraných druhov zeleniny s veľmi vysokou prácnosťou v sume 70,48 eur/hektár i ďalšie prostriedky v rámci Programu rozvoja vidieka a opatrení, ktoré sa týkajú podpory integrovanej produkcie v zeleninárstve i ekologického poľnohospodárstva. V tomto prípade môže finančná podpora dosahovať od 416 do 529 eur na jeden hektár za rok.