80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Vyplýva to zo Záverečného stanoviska MŽP k tomuto úseku, vydaného podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Autor TASR
Bratislava 29. mája (TASR) – Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR súhlasí s variantom výstavby tunela Korbeľka na diaľničnom úseku D1 Turany – Hubová. Vyplýva to zo Záverečného stanoviska MŽP k tomuto úseku, vydaného podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
"Správny orgán dospel k názoru, že vedenie tunelom je optimálnym riešením. Povrchový variant, s už vynaloženými prostriedkami a s ďalšími dodatočnými prostriedkami na kompenzácie, by sa cenovo priblížil k tunelovému variantu. V danom špecifickom území je preto finančné kritérium nie celkom prioritné, ako to býva pri bezproblémovom prírodnom prostredí v iných úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest," uvádza MŽP v stanovisku.
Výstavba diaľnice D1 v úseku Turany – Hubová nadväzuje na už sprevádzkovaný úsek D1 Dubná Skala – Turany na západnej strane a D1 Hubová – Ivachnová na východnej strane. Pri budovaní variantu s tunelom Korbeľka je podľa záverečného stanoviska MŽP začiatok výstavby úseku D1 Turany – Hubová v roku 2021 a ukončenie jeho výstavby v roku 2026.
Podľa hovorkyne Ministerstva dopravy a výstavby SR Karolíny Duckej sa mení trasa diaľnice D1 v úseku Turany – Hubová na variant s tunelom Korbeľka na základe výsledkov procesu EIA. "Národná diaľničná spoločnosť teraz pripravuje všetky kroky tak, aby sa mohlo začať stavať čo najskôr, pričom kľúčové pre ďalší postup bude zabezpečenie dostatku financií na prípravu a následne aj na samotnú výstavbu. Presný harmonogram jednotlivých krokov bude možné zverejniť až po tom, ako padne rozhodnutie o ďalšom financovaní výstavby diaľnic a rýchlostných ciest," dodala Ducká.
Túto časť diaľnice pri Martine už roky sprevádzajú komplikácie. Pôvodne bol na úsek zvolený povrchový variant s tunelmi Rojkov a Havran. Mimovládne organizácie však spochybnili posúdenie vplyvu stavby na územia Natura 2000. Európska komisia (EK) v roku 2010 neodobrila financovanie výstavby tejto časti diaľnice cez takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty) Európskou investičnou bankou, ktoré plánovala prvá vláda Roberta Fica.
Súhlas EK dostala diaľnica až koncom roka 2012. Brusel prijal opatrenia Slovenska, ktoré mali zmierniť dopady diaľnice na životné prostredie. Na jar 2013 sa však na trase budúcej diaľnice pri obci Šútovo zosunula pôda. Opäť sa preto spustilo environmentálne posudzovanie nového trasovania diaľnice.
"Správny orgán dospel k názoru, že vedenie tunelom je optimálnym riešením. Povrchový variant, s už vynaloženými prostriedkami a s ďalšími dodatočnými prostriedkami na kompenzácie, by sa cenovo priblížil k tunelovému variantu. V danom špecifickom území je preto finančné kritérium nie celkom prioritné, ako to býva pri bezproblémovom prírodnom prostredí v iných úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest," uvádza MŽP v stanovisku.
Výstavba diaľnice D1 v úseku Turany – Hubová nadväzuje na už sprevádzkovaný úsek D1 Dubná Skala – Turany na západnej strane a D1 Hubová – Ivachnová na východnej strane. Pri budovaní variantu s tunelom Korbeľka je podľa záverečného stanoviska MŽP začiatok výstavby úseku D1 Turany – Hubová v roku 2021 a ukončenie jeho výstavby v roku 2026.
Podľa hovorkyne Ministerstva dopravy a výstavby SR Karolíny Duckej sa mení trasa diaľnice D1 v úseku Turany – Hubová na variant s tunelom Korbeľka na základe výsledkov procesu EIA. "Národná diaľničná spoločnosť teraz pripravuje všetky kroky tak, aby sa mohlo začať stavať čo najskôr, pričom kľúčové pre ďalší postup bude zabezpečenie dostatku financií na prípravu a následne aj na samotnú výstavbu. Presný harmonogram jednotlivých krokov bude možné zverejniť až po tom, ako padne rozhodnutie o ďalšom financovaní výstavby diaľnic a rýchlostných ciest," dodala Ducká.
Túto časť diaľnice pri Martine už roky sprevádzajú komplikácie. Pôvodne bol na úsek zvolený povrchový variant s tunelmi Rojkov a Havran. Mimovládne organizácie však spochybnili posúdenie vplyvu stavby na územia Natura 2000. Európska komisia (EK) v roku 2010 neodobrila financovanie výstavby tejto časti diaľnice cez takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty) Európskou investičnou bankou, ktoré plánovala prvá vláda Roberta Fica.
Súhlas EK dostala diaľnica až koncom roka 2012. Brusel prijal opatrenia Slovenska, ktoré mali zmierniť dopady diaľnice na životné prostredie. Na jar 2013 sa však na trase budúcej diaľnice pri obci Šútovo zosunula pôda. Opäť sa preto spustilo environmentálne posudzovanie nového trasovania diaľnice.
