Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celková výška odlovu diviačej zveri poľovníkmi na Slovensku bola podľa Machalíka v poľovníckej sezóne 2018/2019 na úrovni 60.000 a v 2017/2018 až 70.000 jedincov.
Autor TASR
Bratislava 1. októbra (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR žiada environmentálne organizácie tretieho sektora, aby v súvislosti so závažnou situáciou s africkým morom ošípaných (AMO) nešírili dezinformácie a nezneužívali situáciu. Uviedol to hovorca MPRV SR Vladimír Machalík v reakcii na otvorený list ekoaktivistov týkajúci sa vlka dravého a jeho vplyvu na šírenie AMO.
Celková výška odlovu diviačej zveri poľovníkmi na Slovensku bola podľa Machalíka v poľovníckej sezóne 2018/2019 na úrovni 60.000 a v 2017/2018 až 70.000 jedincov. V roku 2019, aj vzhľadom na opatrenia prijaté v súvislosti s výskytom AMO na juhovýchodnom Slovensku, vzrástol medziročne odlov diviaka len za prvých 8 mesiacov tohto roka o 6600 jedincov.
Aktuálne expertné odhady udávajú podľa hovorcu početnosť kmeňového stavu vlka dravého na Slovensku na 400 jedincov bez jarného prírastku, pričom v roku 2016 Program starostlivosti o vlka dravého odhadol stav na 300 až 600 jedincov. Takáto populácia si na základe vedeckých informácií vyžaduje spotrebu 8000 kusov jelenej, 8000 diviačej a 1000 srnčej zveri. Tieto čísla jasne ukazujú, že vlk dravý nedokáže ovplyvniť stavy diviačej populácie a ešte k tomu v čase klimatickej zmeny, keď začali diviaky vrhať mladé dokonca dvakrát ročne. Navyše, kontaktom s infikovanou diviačou zverou sa môže vlk stať aktívnym šíriteľom tohto nebezpečného, vysoko infekčného vírusového ochorenia do ďalších oblastí krajiny.
Dôležitým faktom je podľa Machalíka tiež to, že z celkovej odhadovanej početnosti uvádzanej v Programe starostlivosti o vlka, sa v panónskom bioregióne nachádzajú 2 až 10 jedinci. Oblasť panónskeho bioregiónu totiž poskytuje nevhodné podmienky pre jeho výskyt - nízka lesnatosť, vysoké zastúpenie agrárnej a urbanizovanej krajiny. V tejto oblasti okrem toho lov vlka dravého nie je povolený už od roku 2016.
Machalík podčiarkol, že na základe uvedených faktov je zrejmé, že výzva organizácií s konštatovaním "vlk dravý prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov" je zavádzajúca. "Vzhľadom na vysokú infekčnosť AMO to môže byť práve naopak. Jediným riešením boja proti AMO je až do vývoja vakcíny aktívny poľovnícky manažment, ktorý sa podarilo v posledných rokoch v rámci poľovníckeho plánovania výrazne zintenzívniť," dodal hovorca MPRV SR.
Mimovládne organizácie žiadajú zastavenie lovu vlkov a nulovú kvótu pre jeho lov v nastávajúcej poľovnej sezóne. V utorok adresovalo 28 mimovládnych organizácií výzvu ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (SNS) a ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi (Most-Híd). Urobili tak aj v súvislosti AMO u diviakov.
"Zastavenie lovu vlkov a zavedenie ich úplnej a dôslednej ochrany na celom území Slovenska zvýši pozitívny vplyv vlkov na zdravotný stav diviakov a jeleňov, prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov a tiež k predchádzaniu hospodárskych škôd," argumentujú mimovládne organizácie. Navrhujú zaradiť vlka medzi celoročne chránené zvieratá.
Práve vlky podľa nich môžu pomôcť pri skorom zlikvidovaní chorých a uhynutých diviakov v súvislosti s AMO. Vysvetlili, že lovia najmä mláďatá, chorú a oslabenú zver, zároveň likvidujú aj uhynutú zver. "Dokážu tak účinne tlmiť a brániť šíreniu nákazy. Samy pritom aktívnym prenášačom ochorenia nie sú," skonštatovali.
Celková výška odlovu diviačej zveri poľovníkmi na Slovensku bola podľa Machalíka v poľovníckej sezóne 2018/2019 na úrovni 60.000 a v 2017/2018 až 70.000 jedincov. V roku 2019, aj vzhľadom na opatrenia prijaté v súvislosti s výskytom AMO na juhovýchodnom Slovensku, vzrástol medziročne odlov diviaka len za prvých 8 mesiacov tohto roka o 6600 jedincov.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Mimovládky žiadajú zastavenie lovu vlkov v súvislosti s africkým morom
Aktuálne expertné odhady udávajú podľa hovorcu početnosť kmeňového stavu vlka dravého na Slovensku na 400 jedincov bez jarného prírastku, pričom v roku 2016 Program starostlivosti o vlka dravého odhadol stav na 300 až 600 jedincov. Takáto populácia si na základe vedeckých informácií vyžaduje spotrebu 8000 kusov jelenej, 8000 diviačej a 1000 srnčej zveri. Tieto čísla jasne ukazujú, že vlk dravý nedokáže ovplyvniť stavy diviačej populácie a ešte k tomu v čase klimatickej zmeny, keď začali diviaky vrhať mladé dokonca dvakrát ročne. Navyše, kontaktom s infikovanou diviačou zverou sa môže vlk stať aktívnym šíriteľom tohto nebezpečného, vysoko infekčného vírusového ochorenia do ďalších oblastí krajiny.
Dôležitým faktom je podľa Machalíka tiež to, že z celkovej odhadovanej početnosti uvádzanej v Programe starostlivosti o vlka, sa v panónskom bioregióne nachádzajú 2 až 10 jedinci. Oblasť panónskeho bioregiónu totiž poskytuje nevhodné podmienky pre jeho výskyt - nízka lesnatosť, vysoké zastúpenie agrárnej a urbanizovanej krajiny. V tejto oblasti okrem toho lov vlka dravého nie je povolený už od roku 2016.
Machalík podčiarkol, že na základe uvedených faktov je zrejmé, že výzva organizácií s konštatovaním "vlk dravý prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov" je zavádzajúca. "Vzhľadom na vysokú infekčnosť AMO to môže byť práve naopak. Jediným riešením boja proti AMO je až do vývoja vakcíny aktívny poľovnícky manažment, ktorý sa podarilo v posledných rokoch v rámci poľovníckeho plánovania výrazne zintenzívniť," dodal hovorca MPRV SR.
Mimovládne organizácie žiadajú zastavenie lovu vlkov a nulovú kvótu pre jeho lov v nastávajúcej poľovnej sezóne. V utorok adresovalo 28 mimovládnych organizácií výzvu ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (SNS) a ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi (Most-Híd). Urobili tak aj v súvislosti AMO u diviakov.
"Zastavenie lovu vlkov a zavedenie ich úplnej a dôslednej ochrany na celom území Slovenska zvýši pozitívny vplyv vlkov na zdravotný stav diviakov a jeleňov, prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov a tiež k predchádzaniu hospodárskych škôd," argumentujú mimovládne organizácie. Navrhujú zaradiť vlka medzi celoročne chránené zvieratá.
Práve vlky podľa nich môžu pomôcť pri skorom zlikvidovaní chorých a uhynutých diviakov v súvislosti s AMO. Vysvetlili, že lovia najmä mláďatá, chorú a oslabenú zver, zároveň likvidujú aj uhynutú zver. "Dokážu tak účinne tlmiť a brániť šíreniu nákazy. Samy pritom aktívnym prenášačom ochorenia nie sú," skonštatovali.
