Akadémia TASR
Všetky správy
Tento scenár predpovedá senior analytik banky VÚB Andrej Arady.
Autor TASR
Bratislava 12. decembra (TASR) - V nadchádzajúcom roku sa rast slovenskej ekonomiky priblíži k 4 %. Pokračovať bude aj oživenie spotreby domácností, najmä vďaka vysokej zamestnanosti a rastúcim mzdám. Prispeje tiež nábeh nových investícií v automobilovom priemysle. Predpovedá to hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides a senior analytik banky Andrej Arady.
Podľa nich riziká pozitívneho výhľadu pramenia hlavne z externého prostredia a reakcie finančných trhov na zmeny v menových politikách najvýznamnejších centrálnych bánk. Nateraz sa však tieto riziká javia zvládnuteľné. Úroky ostanú aj budúci rok ešte relatívne nízke, no k ďalšiemu poklesu sadzieb pre klientov už nepríde.
V nadchádzajúcom roku by si slovenská ekonomika mala pripísať ešte rýchlejší rast ako tento rok. Aj naďalej ho bude ťahať pokračujúce oživenie spotreby domácností vďaka vysokej zamestnanosti a rastu miezd. "Ten by mal dosiahnuť nominálne 5 % a priemerná mesačná hrubá mzda v hospodárstve by tak mohla budúci rok pokoriť hranicu 1000 eur. Zrýchlenie rastu HDP oproti roku 2017 však bude hlavne pričinením nových investícií v automobilovom priemysle. Očakávame, že rast HDP sa dostane až k úrovni 4 %," predpovedá Arady.
Pozitívne k rastu ekonomiky prispeje aj zahraničný dopyt. Výhľad pre svetovú ekonomiku je priaznivý, v budúcom roku by jej rast mal ostať zhruba rovnaký, prípadne ešte o niečo rýchlejší ako tento rok. Ekonomika USA pokračuje v expanzii, ktorá môže byť vôbec najdlhšou v histórii. Dariť by sa malo naďalej aj ekonomike eurozóny, čoho obrazom je aj vysoká spotrebiteľská dôvera či nálada medzi podnikateľmi, zvlášť v Nemecku, ktoré je najväčším obchodným partnerom Slovenska.
Podľa Štefanidesa riziká pozitívneho výhľadu pramenia hlavne z externého prostredia. Hlavným zdrojom obáv je finančná stabilita v Číne, kvôli excesom v úveroch z ostatných rokov. Miestne regulatórne autority však zatiaľ majú situáciu pod kontrolou, preto by bezprostredné riziko nemalo hroziť.
Podobne je na tom aj riziko normalizácie menových politík hlavných globálnych centrálnych bánk. Tie po rokoch menových stimulov začínajú meniť smer, čo môže podľa analytikov zamávať finančnými trhmi. Faktom však je, že centrálne banky nateraz postupujú mimoriadne opatrne a snažia sa svoje kroky komunikovať v dostatočnom predstihu, aby k takejto situácii neprišlo.
Podľa nich riziká pozitívneho výhľadu pramenia hlavne z externého prostredia a reakcie finančných trhov na zmeny v menových politikách najvýznamnejších centrálnych bánk. Nateraz sa však tieto riziká javia zvládnuteľné. Úroky ostanú aj budúci rok ešte relatívne nízke, no k ďalšiemu poklesu sadzieb pre klientov už nepríde.
V nadchádzajúcom roku by si slovenská ekonomika mala pripísať ešte rýchlejší rast ako tento rok. Aj naďalej ho bude ťahať pokračujúce oživenie spotreby domácností vďaka vysokej zamestnanosti a rastu miezd. "Ten by mal dosiahnuť nominálne 5 % a priemerná mesačná hrubá mzda v hospodárstve by tak mohla budúci rok pokoriť hranicu 1000 eur. Zrýchlenie rastu HDP oproti roku 2017 však bude hlavne pričinením nových investícií v automobilovom priemysle. Očakávame, že rast HDP sa dostane až k úrovni 4 %," predpovedá Arady.
Pozitívne k rastu ekonomiky prispeje aj zahraničný dopyt. Výhľad pre svetovú ekonomiku je priaznivý, v budúcom roku by jej rast mal ostať zhruba rovnaký, prípadne ešte o niečo rýchlejší ako tento rok. Ekonomika USA pokračuje v expanzii, ktorá môže byť vôbec najdlhšou v histórii. Dariť by sa malo naďalej aj ekonomike eurozóny, čoho obrazom je aj vysoká spotrebiteľská dôvera či nálada medzi podnikateľmi, zvlášť v Nemecku, ktoré je najväčším obchodným partnerom Slovenska.
Podľa Štefanidesa riziká pozitívneho výhľadu pramenia hlavne z externého prostredia. Hlavným zdrojom obáv je finančná stabilita v Číne, kvôli excesom v úveroch z ostatných rokov. Miestne regulatórne autority však zatiaľ majú situáciu pod kontrolou, preto by bezprostredné riziko nemalo hroziť.
Podobne je na tom aj riziko normalizácie menových politík hlavných globálnych centrálnych bánk. Tie po rokoch menových stimulov začínajú meniť smer, čo môže podľa analytikov zamávať finančnými trhmi. Faktom však je, že centrálne banky nateraz postupujú mimoriadne opatrne a snažia sa svoje kroky komunikovať v dostatočnom predstihu, aby k takejto situácii neprišlo.
