Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čerpanie fondov z nového programového obdobia je podľa analytika opäť slabé a aj napriek pribúdajúcim programovým výzvam hodnotí rozbeh ako pomalý.
Autor TASR
Bratislava 27. mája (TASR) - Situácia s mierou čerpania eurofondov z programového obdobia 2014 - 2020 je v porovnaní s minulým rokom priaznivejšia. Hoci sa Slovensku podarilo čerpať eurofondy v najvyššej miere od vstupu do EÚ, samotný priebeh čerpania fondov však nebol celkom efektívny. Uviedol to analytik 365.bank Tomáš Boháček v súvislosti s poslednou správou o čerpaní zdrojov z Európskych štrukturálnych investičných fondov.
"Samotný priebeh čerpania však nebol opätovne celkom efektívny a na úkor zabránenia nedostatočného využitia sa zdroje čerpali nárazovo v poslednej chvíli, a tu vzniká objektívne riziko, že zdroje nebudú použité tak efektívne, ako by mohli byť," uviedol Boháček.
Presný podiel eurofondov na raste slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) je podľa analytika ťažké určiť, patria však k významným zdrojom ekonomického rastu, obzvlášť keď kryjú viac ako polovicu vládnych investícií.
Boháček pripomenul, že podiel kapitálových výdavkov štátu financovaných z EÚ zdrojov dosiahol podľa analýz Inštitútu pre stratégie a analýzy takmer 882 miliónov eur ročne. "Práve aj posledná výrazná revízia odhadov medziročného rastu HDP za minulý rok na 1,6 % bola spojená s úpravou dosahov zdrojov z EÚ, ktorá mohla byť podľa našich odhadov (vychádzajúc z predikcií MFSR a EK) niekde na úrovni 0,7 až 0,8 p. b.," uviedol analytik.
Poznamenal však, že zdroje EÚ sa skôr používajú na dofinancovanie už naplánovaných investícií namiesto toho, aby viedli k systémovým zmenám a podpore rastu. "Práve tu vnímame, že organizácia súbehu vládnych a európskych zdrojov je našou Achillovou pätou, keďže častokrát vnímajú vlády tieto peniaze ako 'obed zadarmo', ktorý umožňuje financovanie populistických a neefektívnych krokov," zhodnotil Boháček s tým, že ak by bol prístup racionálnejší, mohol by sa konečný ekonomický efekt násobiť a priniesť dlhotrvajúcu prosperitu.
Čerpanie fondov z nového programového obdobia je podľa analytika opäť slabé a aj napriek pribúdajúcim programovým výzvam hodnotí rozbeh ako pomalý.
Doplnil, že rast ekonomiky by mal byť v tomto roku založený aj na investíciách z plánu obnovy, ktorého hlavnú pozitívnu vlnu analytik očakáva v budúcom roku. "Z pohľadu reálnych čísel by tak rast ekonomiky v tomto ani budúcom roku nemal byť významnejšie negatívne ovplyvnený ani nižším čerpaním eurofondov, samozrejme však logicky, ak by bolo čerpanie vyššie, aj samotný rast ekonomiky by bol vyšší," dodal Boháček.
"Samotný priebeh čerpania však nebol opätovne celkom efektívny a na úkor zabránenia nedostatočného využitia sa zdroje čerpali nárazovo v poslednej chvíli, a tu vzniká objektívne riziko, že zdroje nebudú použité tak efektívne, ako by mohli byť," uviedol Boháček.
Presný podiel eurofondov na raste slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) je podľa analytika ťažké určiť, patria však k významným zdrojom ekonomického rastu, obzvlášť keď kryjú viac ako polovicu vládnych investícií.
Boháček pripomenul, že podiel kapitálových výdavkov štátu financovaných z EÚ zdrojov dosiahol podľa analýz Inštitútu pre stratégie a analýzy takmer 882 miliónov eur ročne. "Práve aj posledná výrazná revízia odhadov medziročného rastu HDP za minulý rok na 1,6 % bola spojená s úpravou dosahov zdrojov z EÚ, ktorá mohla byť podľa našich odhadov (vychádzajúc z predikcií MFSR a EK) niekde na úrovni 0,7 až 0,8 p. b.," uviedol analytik.
Poznamenal však, že zdroje EÚ sa skôr používajú na dofinancovanie už naplánovaných investícií namiesto toho, aby viedli k systémovým zmenám a podpore rastu. "Práve tu vnímame, že organizácia súbehu vládnych a európskych zdrojov je našou Achillovou pätou, keďže častokrát vnímajú vlády tieto peniaze ako 'obed zadarmo', ktorý umožňuje financovanie populistických a neefektívnych krokov," zhodnotil Boháček s tým, že ak by bol prístup racionálnejší, mohol by sa konečný ekonomický efekt násobiť a priniesť dlhotrvajúcu prosperitu.
Čerpanie fondov z nového programového obdobia je podľa analytika opäť slabé a aj napriek pribúdajúcim programovým výzvam hodnotí rozbeh ako pomalý.
Doplnil, že rast ekonomiky by mal byť v tomto roku založený aj na investíciách z plánu obnovy, ktorého hlavnú pozitívnu vlnu analytik očakáva v budúcom roku. "Z pohľadu reálnych čísel by tak rast ekonomiky v tomto ani budúcom roku nemal byť významnejšie negatívne ovplyvnený ani nižším čerpaním eurofondov, samozrejme však logicky, ak by bolo čerpanie vyššie, aj samotný rast ekonomiky by bol vyšší," dodal Boháček.
