Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Eurofondy podľa ekonóma prispeli najmä k opätovnému naštartovaniu rastu investícií.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) – Slovensko bolo v čerpaní eurofondov úspešné iba čiastočne, prostriedky sa použili na dobré projekty, ale programové obdobie 2007 až 2013 sprevádzalo aj viacero káuz. Uviedli to pre TASR analytici, ktorým chýba nezávislé monitorovanie transparentnosti a efektívnosti využívania európskych fondov.
Eurofondy podľa hlavného ekonóma ČSOB banky Mareka Gábriša prispeli najmä k opätovnému naštartovaniu rastu investícií a investičná aktivita dáva predpoklady na rozvoj do budúcnosti. „Avšak zároveň je aj rizikom, ak zostanú eurofondy jediným stimulom, že po skončení programového obdobia bude nábeh na nové pomalší a investičná aktivita opäť oslabne,“ upozornil.
Poradca pre čerpanie eurofondov Rastislav Mochnacký vníma uplynulé programové obdobie ako priemerné a označil ho za odraz slovenskej reality. K rozumným veciam, na ktoré sa peniaze európskych daňových poplatníkov použili, radí diaľnice či investície do mestskej hromadnej dopravy (MHD) v Bratislave a Košiciach.
Za bizarné projekty financované z eurofondov považuje sociálne podniky, budovanie priemyselných parkov v malých obciach alebo masívne nákupy informačných a komunikačných technológií na univerzitách. „Určite mohli byť použité účelnejšie a Slovensko nevyužilo ich potenciál na väčší modernizačný posun,“ domnieva sa Mochnacký.
Úspešnosť štátu pri čerpaní európskych fondov hodnotí analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli z dlhodobého hľadiska iba ako čiastočnú. Neefektívne mechanizmy transparentnosti a posudzovania projektov, ako aj ich následnej kontroly viedli podľa neho k problémom s viacerými projektmi, napríklad v oblasti dopravy.
„Vo veľkej časti existovalo podozrenie z ovplyvňovania výsledkov a zásahu tretej strany do celého procesu. Hoci došlo k menším pozitívnym zmenám v posledných rokoch, tieto zmeny aj tak nezabránili viacerým kauzám alebo podozrivým prípadom. Ešte stále u nás nefungujú mechanizmy ako etický kódex alebo podobné spôsoby, ktoré by tieto problémy odstránili,“ priblížil Reguli. Je presvedčený, že samotné eurofondy deformujú podnikanie.
Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivan Kuhn poukázal na to, že zatiaľ čo na propagáciu eurofondov idú milióny eur, na nezávislé monitorovanie transparentnosti a efektívnosti ich využívania nie sú vyčlenené žiadne peniaze. „Môžeme iba zjednodušene skonštatovať, že niečo sa postavilo, niečo sa urobilo, niečo sa rozflákalo a niečo sa ukradlo,“ zhodnotil.
Kuhn si koniec programového obdobia spája s hektickým čerpaním za každú cenu, len aby vláda mohla občanom slávnostne oznámiť čo najvyššie percento vyčerpania pridelenej alokácie. „Pretože, žiaľ, na Slovensku sa v prípade eurofondov za najdôležitejší ukazovateľ považuje percento čerpania. Nie to, ako sa eurofondy použili, ako efektívne a kvalitne sa za ne stavalo alebo nakupovalo zariadenia či služby a ako zmysluplne boli využívané,“ uzavrel.
Eurofondy podľa hlavného ekonóma ČSOB banky Mareka Gábriša prispeli najmä k opätovnému naštartovaniu rastu investícií a investičná aktivita dáva predpoklady na rozvoj do budúcnosti. „Avšak zároveň je aj rizikom, ak zostanú eurofondy jediným stimulom, že po skončení programového obdobia bude nábeh na nové pomalší a investičná aktivita opäť oslabne,“ upozornil.
Poradca pre čerpanie eurofondov Rastislav Mochnacký vníma uplynulé programové obdobie ako priemerné a označil ho za odraz slovenskej reality. K rozumným veciam, na ktoré sa peniaze európskych daňových poplatníkov použili, radí diaľnice či investície do mestskej hromadnej dopravy (MHD) v Bratislave a Košiciach.
Za bizarné projekty financované z eurofondov považuje sociálne podniky, budovanie priemyselných parkov v malých obciach alebo masívne nákupy informačných a komunikačných technológií na univerzitách. „Určite mohli byť použité účelnejšie a Slovensko nevyužilo ich potenciál na väčší modernizačný posun,“ domnieva sa Mochnacký.
Úspešnosť štátu pri čerpaní európskych fondov hodnotí analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli z dlhodobého hľadiska iba ako čiastočnú. Neefektívne mechanizmy transparentnosti a posudzovania projektov, ako aj ich následnej kontroly viedli podľa neho k problémom s viacerými projektmi, napríklad v oblasti dopravy.
„Vo veľkej časti existovalo podozrenie z ovplyvňovania výsledkov a zásahu tretej strany do celého procesu. Hoci došlo k menším pozitívnym zmenám v posledných rokoch, tieto zmeny aj tak nezabránili viacerým kauzám alebo podozrivým prípadom. Ešte stále u nás nefungujú mechanizmy ako etický kódex alebo podobné spôsoby, ktoré by tieto problémy odstránili,“ priblížil Reguli. Je presvedčený, že samotné eurofondy deformujú podnikanie.
Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivan Kuhn poukázal na to, že zatiaľ čo na propagáciu eurofondov idú milióny eur, na nezávislé monitorovanie transparentnosti a efektívnosti ich využívania nie sú vyčlenené žiadne peniaze. „Môžeme iba zjednodušene skonštatovať, že niečo sa postavilo, niečo sa urobilo, niečo sa rozflákalo a niečo sa ukradlo,“ zhodnotil.
Kuhn si koniec programového obdobia spája s hektickým čerpaním za každú cenu, len aby vláda mohla občanom slávnostne oznámiť čo najvyššie percento vyčerpania pridelenej alokácie. „Pretože, žiaľ, na Slovensku sa v prípade eurofondov za najdôležitejší ukazovateľ považuje percento čerpania. Nie to, ako sa eurofondy použili, ako efektívne a kvalitne sa za ne stavalo alebo nakupovalo zariadenia či služby a ako zmysluplne boli využívané,“ uzavrel.
