Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V budúcnosti budú ceny elektrickej energie ovplyvňovať najmä ceny emisných povoleniek na vypúšťanie oxidu uhličitého, ktoré už vzrástli z piatich eur za tonu na súčasných približne 30 eur.
Autor TASR
Tále 17. októbra (TASR) – Česko a Slovensko sú vďaka jadrovej energetike z krajín EÚ možno najlepšie pripravené na akékoľvek zmeny vo výrobe elektrickej energie. Vysoký podiel energie z jadrových elektrární v energetickom mixe prispieva k stabilite dodávok a zároveň môžu obe krajiny využiť obdobie nízkych cien elektriny, povedal vo štvrtok na konferencii Energofórum energetický analytik Michal Šnobr.
"V tomto zmysle je český aj slovenský trh ideálne pripravený na budúcnosť v horizonte desať až 20 rokov na akýkoľvek variant vývoja energetiky. Máme jadrové elektrárne, ktoré sme postavili dobre a lacno v minulosti, a vďaka tomu si teraz užívame relatívne nízke ceny elektriny a zároveň máme istotu, že tieto elektrárne budú fungovať ešte desať, dvadsať či tridsať rokov," povedal Šnobr.
Budúcnosť jadrovej energetiky však príliš ružovo nevidí. "Realita stavieb jadrových elektrární vo svete je jasná. V súčasnosti sú vo výstavbe dva bloky spoločnosti Westinghouse v USA a niekoľko blokov Arevy v Európskej únii," zrátal rozostavané elektrárne analytik. Európska únia si podľa neho skomplikovala situáciu prijatím extrémne prísnych pravidiel pre výstavbu nových zariadení po havárii japonskej elektrárne vo Fukušime. Nemecko, ako najväčšia ekonomika EÚ, dokonca od jadrovej energetiky odstúpilo úplne.
Rozvoj jadrovej energie je preto veľmi komplikovaný. Cena nových reaktorov sa za posledných desať rokov, aj pre prísnejšie predpisy, podľa Šnobra zvýšila približne šesťnásobne. Zvýšené náklady musí zaplatiť spotrebiteľ prostredníctvom vyšších cien alebo daňový poplatník cez príspevok štátu. "Žiadna iná alternatíva nie je," dodal analytik. Preto investori od jadrovej energetiky prešli k lacnejším elektrárňam na zemný plyn.
V budúcnosti tak budú ceny elektrickej energie ovplyvňovať najmä ceny emisných povoleniek na vypúšťanie oxidu uhličitého, ktoré už vzrástli z piatich eur za tonu na súčasných približne 30 eur. Podľa Šnobra ani táto výška ekologickej dane nebude konečná. Ako bude na ceny energií vplývať rozhodnutie Nemecka odstaviť okrem jadrových aj uhoľné elektrárne, nie je podľa analytika jasné. Chýbajúcu elektrickú energiu podľa neho bude Nemecko pravdepodobne musieť dovážať z jadrových zdrojov v Česku a vo Francúzsku.
"V tomto zmysle je český aj slovenský trh ideálne pripravený na budúcnosť v horizonte desať až 20 rokov na akýkoľvek variant vývoja energetiky. Máme jadrové elektrárne, ktoré sme postavili dobre a lacno v minulosti, a vďaka tomu si teraz užívame relatívne nízke ceny elektriny a zároveň máme istotu, že tieto elektrárne budú fungovať ešte desať, dvadsať či tridsať rokov," povedal Šnobr.
Budúcnosť jadrovej energetiky však príliš ružovo nevidí. "Realita stavieb jadrových elektrární vo svete je jasná. V súčasnosti sú vo výstavbe dva bloky spoločnosti Westinghouse v USA a niekoľko blokov Arevy v Európskej únii," zrátal rozostavané elektrárne analytik. Európska únia si podľa neho skomplikovala situáciu prijatím extrémne prísnych pravidiel pre výstavbu nových zariadení po havárii japonskej elektrárne vo Fukušime. Nemecko, ako najväčšia ekonomika EÚ, dokonca od jadrovej energetiky odstúpilo úplne.
Rozvoj jadrovej energie je preto veľmi komplikovaný. Cena nových reaktorov sa za posledných desať rokov, aj pre prísnejšie predpisy, podľa Šnobra zvýšila približne šesťnásobne. Zvýšené náklady musí zaplatiť spotrebiteľ prostredníctvom vyšších cien alebo daňový poplatník cez príspevok štátu. "Žiadna iná alternatíva nie je," dodal analytik. Preto investori od jadrovej energetiky prešli k lacnejším elektrárňam na zemný plyn.
V budúcnosti tak budú ceny elektrickej energie ovplyvňovať najmä ceny emisných povoleniek na vypúšťanie oxidu uhličitého, ktoré už vzrástli z piatich eur za tonu na súčasných približne 30 eur. Podľa Šnobra ani táto výška ekologickej dane nebude konečná. Ako bude na ceny energií vplývať rozhodnutie Nemecka odstaviť okrem jadrových aj uhoľné elektrárne, nie je podľa analytika jasné. Chýbajúcu elektrickú energiu podľa neho bude Nemecko pravdepodobne musieť dovážať z jadrových zdrojov v Česku a vo Francúzsku.
