Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 21. december 2024Meniny má Bohdan
< sekcia Ekonomika

ANALÝZA: Eurokomisia sa snaží o lepšiu integráciu energetických trhov

Jozef Badida Foto: Teraz.TV

Uviedol to analytik portálu energieprevas. sk Jozef Badida v reakcii na tzv.

Bratislava 4. decembra (TASR) - Európska komisia (EK) sa snaží aj o lepšiu integráciu energetických trhov, čo je mimoriadne dôležité pre Slovensko, ktoré po dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce (EMO) bude potrebovať značnú časť elektriny vyvážať. Uviedol to pre TASR analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida v reakcii na tzv. zimný energetický balíček, ktorý EK odsúhlasila a predstavila 30. novembra.

"Tento krok by zároveň mal viesť k odklonu od zbytočne drahého protekcionizmu na národnej úrovni a návratu k stimulujúcim trhovým cenám energie," podčiarkol Badida.

Prechod k čistejšej energii bude mať podľa neho samozrejme dosah na banské regióny ako je Horná Nitra, ktorým by sa podľa bruselského návrhu malo pomôcť cez rôzne podporné a finančné programy.

"Dôraz je kladený na zvýšenie energetickej efektívnosti, predovšetkým cez obnovu budov. Komisia tiež navrhuje opatrenia smerujúce k posilneniu koncového odberateľa energie, ale nezabúda ani na podporu obyvateľov spadajúcich do pásma energetickej chudoby," dodal Badida.

Návrhy EK podľa jej podpredsedu pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča reformujú súčasný model výroby a spotreby elektrickej energie, ukladajú opatrenia na zníženie spotreby energie, lepšiu integráciu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), akými sú slnečná a veterná energia, ale aj upravujú postupné odstraňovanie dotácií pre fosílne palivá.

Na snímke podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Foto: TASR - Andrej Galica


Šefčovič podčiarkol, že súčasťou energetického balíčka je aj návrh nového ekodizajnu, právny rámec pre bezpečnosť dodávok elektriny, stratégia prepojenej a automatizovanej mobility, ako aj aktivity na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie a na renováciu budov v Európe.

Informoval zároveň, že v Európe je vyše 75 % starých budov energeticky neefektívnych, z toho až 40 % energií ide na vykurovanie a chladenie, a pokiaľ by sa mal do roku 2030 zaistiť 30-% limit pre energetickú účinnosť, vzniká veľký priestor pre rekonštrukčné práce v prospech lokálnych staviteľov, väčšinou malých a stredných podnikateľov.