Tzv. Junckerov balíček podľa neho počíta s financiami vo výške 315 miliárd eur smerujúcich predovšetkým do veľkých infraštruktúrnych projektov vrátane výstavby energetických prepojení a zariadení.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - Prehľadnejšie koncové ceny elektriny, zvýšenie konkurencie pre dodávky plynu do Európy, zjednodušenie obchodovania s energiou, zavádzanie inteligentných riešení, znižovanie spotreby a vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). "Všetky tieto ciele sa v koncepcii Energetickej únie už nachádzajú. Avšak chýba tam jeden podstatný element, a to decentralizácia a zapojenie komunít," komentoval minulotýždňovú diskusiu eurokomisára Maroša Šefčoviča o budúcnosti európskej energetiky v slovenskom parlamente analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
Tzv. Junckerov balíček podľa neho počíta s financiami vo výške 315 miliárd eur smerujúcich predovšetkým do veľkých infraštruktúrnych projektov vrátane výstavby energetických prepojení a zariadení. "Áno, aj tie treba k tomu, aby Európa dokázala integrovať svoje rozdrobené trhy. No nie menej dôležitá by mala byť podpora malých, lokálnych projektov, predovšetkým na báze OZE," poznamenal.
Veterné, solárne či malé vodné elektrárne by podľa Badidu dokázali uspokojiť aspoň časť energetických potrieb jednotlivých miest a obcí. "Vynikajúcim príkladom sú systémy centrálneho zásobovania teplom, ktoré majú len komunitný charakter. Ich postupnou modernizáciou dochádza k efektívnejšej a ekologickejšej výrobe tepla a postupom času aj chladu. Prečo by teda nemohli vznikať systémy centrálneho zásobovania elektrinou? Nebol by to ďalší impulz k zvýšeniu lokálnej zamestnanosti a zníženiu strát spôsobených prenosom elektrickej energie na veľké vzdialenosti?" dodal.
Tzv. Junckerov balíček podľa neho počíta s financiami vo výške 315 miliárd eur smerujúcich predovšetkým do veľkých infraštruktúrnych projektov vrátane výstavby energetických prepojení a zariadení. "Áno, aj tie treba k tomu, aby Európa dokázala integrovať svoje rozdrobené trhy. No nie menej dôležitá by mala byť podpora malých, lokálnych projektov, predovšetkým na báze OZE," poznamenal.
Veterné, solárne či malé vodné elektrárne by podľa Badidu dokázali uspokojiť aspoň časť energetických potrieb jednotlivých miest a obcí. "Vynikajúcim príkladom sú systémy centrálneho zásobovania teplom, ktoré majú len komunitný charakter. Ich postupnou modernizáciou dochádza k efektívnejšej a ekologickejšej výrobe tepla a postupom času aj chladu. Prečo by teda nemohli vznikať systémy centrálneho zásobovania elektrinou? Nebol by to ďalší impulz k zvýšeniu lokálnej zamestnanosti a zníženiu strát spôsobených prenosom elektrickej energie na veľké vzdialenosti?" dodal.