80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Na Slovensku infláciu ovplyvnili najmä drahšie ceny potravín, ktoré postupne rástli už počas roka 2021, najvýraznejšie však od roka 2022.
Autor TASR
Bratislava 16. decembra (TASR) - Ceny merané harmonizovaným indexom (HICP) vzrástli na Slovensku od decembra 2019 do októbra 2023 o necelú tretinu (31 %). S výnimkou Rakúska (22 %), kde sa inflácia vyvíjala takmer rovnako ako priemer EÚ (21 %), ceny v susedných krajinách rástli v tomto období ešte rýchlejšie. V Poľsku a Česku to bolo o 36 %, v Maďarsku až o 46 %. V aktuálnom ekonomickom prehľade na to upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
"V európskom porovnaní bola kumulatívna inflácia v rokoch 2019 - 2023 jednoznačne najvyššia v Maďarsku. Nasledujú pobaltské štáty, Rumunsko a zvyšok V4. Slovensko skončilo nad priemerom EÚ aj eurozóny. Najmenší rast cien zaznamenalo Fínsko," priblížil inštitút.
Na Slovensku infláciu ovplyvnili najmä drahšie ceny potravín, ktoré postupne rástli už počas roka 2021, najvýraznejšie však od roka 2022. Výdavky na potraviny sú v SR najväčšou položkou v spotrebnom koši spomedzi všetkých okolitých štátov a na celkovom raste cien sa podieľali až 58 %. "Druhým rozhodujúcim faktorom boli energie, tie sa však aj pod vplyvom štátnej pomoci podieľali na raste cien iba 12 %. Ostatné segmenty boli menej významné," vyčíslil ISA.
Vo svojej analýze priblížil, že v Maďarsku infláciu ťahali zo začiatku najmä ceny potravín, neskôr, najmä od januára 2023 ceny motorových palív. Ďalšou významnou položkou zdražovania boli reštauračné služby. V Poľsku išlo zo začiatku o náklady na energie a palivá, ktoré sa na prelome rokov 2021 a 2022 postupne preliali do cien potravín. V Česku ceny rástli najmä kvôli deregulovanému trhu s energiami pre domácnosti a v Rakúsku išlo o širšiu kombináciu spotrebných segmentov najmä bývania, potravín, stravovacích služieb a dopravy.
Pri pohľade aktuálny vývoj je Slovensko podľa ISA v strede porovnávaných štátov. Ku koncu októbra ceny v SR rástli medziročne o 7,8 %. "V Česku však rástli o 9,5 % a v Maďarsku o 9,6 %. Naopak, pomalší rast zaznamenali v Rakúsku (4,9 %) a Poľsku (6,3 %). Najčerstvejšie údaje sú z novembra 2023, keď medziročná inflácia v eurozóne spomalila z 2,9 na 2,4 % a na Slovensku zo 7,8 na 6,9 %," doplnil inštitút. Za štáty mimo eurozóny zatiaľ novembrové čísla nie sú dostupné.
"V európskom porovnaní bola kumulatívna inflácia v rokoch 2019 - 2023 jednoznačne najvyššia v Maďarsku. Nasledujú pobaltské štáty, Rumunsko a zvyšok V4. Slovensko skončilo nad priemerom EÚ aj eurozóny. Najmenší rast cien zaznamenalo Fínsko," priblížil inštitút.
Na Slovensku infláciu ovplyvnili najmä drahšie ceny potravín, ktoré postupne rástli už počas roka 2021, najvýraznejšie však od roka 2022. Výdavky na potraviny sú v SR najväčšou položkou v spotrebnom koši spomedzi všetkých okolitých štátov a na celkovom raste cien sa podieľali až 58 %. "Druhým rozhodujúcim faktorom boli energie, tie sa však aj pod vplyvom štátnej pomoci podieľali na raste cien iba 12 %. Ostatné segmenty boli menej významné," vyčíslil ISA.
Vo svojej analýze priblížil, že v Maďarsku infláciu ťahali zo začiatku najmä ceny potravín, neskôr, najmä od januára 2023 ceny motorových palív. Ďalšou významnou položkou zdražovania boli reštauračné služby. V Poľsku išlo zo začiatku o náklady na energie a palivá, ktoré sa na prelome rokov 2021 a 2022 postupne preliali do cien potravín. V Česku ceny rástli najmä kvôli deregulovanému trhu s energiami pre domácnosti a v Rakúsku išlo o širšiu kombináciu spotrebných segmentov najmä bývania, potravín, stravovacích služieb a dopravy.
Pri pohľade aktuálny vývoj je Slovensko podľa ISA v strede porovnávaných štátov. Ku koncu októbra ceny v SR rástli medziročne o 7,8 %. "V Česku však rástli o 9,5 % a v Maďarsku o 9,6 %. Naopak, pomalší rast zaznamenali v Rakúsku (4,9 %) a Poľsku (6,3 %). Najčerstvejšie údaje sú z novembra 2023, keď medziročná inflácia v eurozóne spomalila z 2,9 na 2,4 % a na Slovensku zo 7,8 na 6,9 %," doplnil inštitút. Za štáty mimo eurozóny zatiaľ novembrové čísla nie sú dostupné.
