Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Európskej únii sa stavebné povolenia vo 4. štvrťroku 2016 v priemere zvýšili o 16,5 % a v eurozóne o 20,3 %.
Autor TASR
Bratislava 6. júna (TASR) – Objem schválených stavebných povolení v štvorcových metroch vzrástol na Slovensku v závere minulého roka medziročne o 85 %. V Európskej únii sa stavebné povolenia vo 4. štvrťroku 2016 v priemere zvýšili o 16,5 % a v eurozóne o 20,3 %. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank na základe údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Analytik banky Ľubomír Koršňák poukázal na to, že na Slovensku je oživenie vo výstavbe budov oveľa miernejšie ako pri infraštruktúre. „V blízkej budúcnosti očakávame výraznejšie zvýšenie stavebnej aktivity aj v oblasti výstavby budov. Dôvodom pre náš optimizmus je pohľad na vydané stavebné povolenia v posledných štvrťrokoch, ktoré na Slovensku vykazujú rekordný rast,“ uviedol.
V priemere za celý rok 2016 bolo na Slovensku udelených medziročne o tretinu viac stavebných povolení, pričom silný rast bol zaznamenaný najmä v poslednom štvrťroku. Dynamický medziročný rast stavebných povolení bol podľa analýzy v závere roka najmä pri nebytových priestoroch (o 226 %), zvyšoval sa aj záujem o novú rezidenčnú výstavbu (o 48 %).
Na rozdiel od Slovenska rástli v priemere v krajinách EÚ rýchlejšie nové stavebné povolenia na byty (23 %) ako na nebytové priestory (5 %). Najvýraznejšie zvýšenie stavebných povolení v Únii zaznamenalo Španielsko, kde sa ich rozsah medziročne viac ako zdvojnásobil, čo však podľa analytika ovplyvnila aj extrémne nízka porovnávacia báza.
Druhý najrýchlejší medziročný rast stavebných povolení v EÚ malo Slovensko (85 %). „V jeho prípade sa už dá hovoriť o reálnejšom raste, keď rozsah stavebných povolení prevýšil priemer rokov 2006 až 2008 o takmer 8 %,“ priblížil Koršňák.
Medziročný rast okolo 40 až 50 % vykázali na konci roka aj na Cypre, v Chorvátsku, Holandsku, Slovinsku, Maďarsku či na Malte. Naopak, rozsah stavebných povolení sa medziročne znížil v Rakúsku a Belgicku približne o štvrtinu, ďalej v Luxembursku (17 %), Írsku (10 %) a v pobaltských krajinách (o 2 až 10 %).
„Aj napriek postupnému nárastu stavebných povolení ich rozsah vo väčšine krajín stále ani zďaleka nedosiahol priemerné úrovne spred krízy v roku 2008. V mnohých pravdepodobne ani nedosiahne, keďže realitný trh sa tu v rokoch 2006 až 2008 značne prehrieval. Za priemernými úrovňami z roku 2006 až 2008 zaostávajú v priemere v krajinách EÚ stále o 43 %,“ zhodnotil analytik.
Vyšší rozsah stavebných povolení ako pred krízou možno nájsť len v štyroch krajinách EÚ – okrem Slovenska (o 8 %) ešte aj v Poľsku (7 %), Nemecku (24 %) a Švédsku (51 %), presne na úroveň rokov 2006 až 2008 sa už dostali aj v Maďarsku. V ČR sú stále o takmer pätinu nižšie, v Grécku dokonca až o 92 %. Oproti obdobiu spred krízy sú výrazne nižšie aj v Lotyšsku (75 %), Španielsku (74 %), Írsku (72 %), Portugalsku (68 %) či na Cypre (65 %).
Analytik banky Ľubomír Koršňák poukázal na to, že na Slovensku je oživenie vo výstavbe budov oveľa miernejšie ako pri infraštruktúre. „V blízkej budúcnosti očakávame výraznejšie zvýšenie stavebnej aktivity aj v oblasti výstavby budov. Dôvodom pre náš optimizmus je pohľad na vydané stavebné povolenia v posledných štvrťrokoch, ktoré na Slovensku vykazujú rekordný rast,“ uviedol.
V priemere za celý rok 2016 bolo na Slovensku udelených medziročne o tretinu viac stavebných povolení, pričom silný rast bol zaznamenaný najmä v poslednom štvrťroku. Dynamický medziročný rast stavebných povolení bol podľa analýzy v závere roka najmä pri nebytových priestoroch (o 226 %), zvyšoval sa aj záujem o novú rezidenčnú výstavbu (o 48 %).
Na rozdiel od Slovenska rástli v priemere v krajinách EÚ rýchlejšie nové stavebné povolenia na byty (23 %) ako na nebytové priestory (5 %). Najvýraznejšie zvýšenie stavebných povolení v Únii zaznamenalo Španielsko, kde sa ich rozsah medziročne viac ako zdvojnásobil, čo však podľa analytika ovplyvnila aj extrémne nízka porovnávacia báza.
Druhý najrýchlejší medziročný rast stavebných povolení v EÚ malo Slovensko (85 %). „V jeho prípade sa už dá hovoriť o reálnejšom raste, keď rozsah stavebných povolení prevýšil priemer rokov 2006 až 2008 o takmer 8 %,“ priblížil Koršňák.
Medziročný rast okolo 40 až 50 % vykázali na konci roka aj na Cypre, v Chorvátsku, Holandsku, Slovinsku, Maďarsku či na Malte. Naopak, rozsah stavebných povolení sa medziročne znížil v Rakúsku a Belgicku približne o štvrtinu, ďalej v Luxembursku (17 %), Írsku (10 %) a v pobaltských krajinách (o 2 až 10 %).
„Aj napriek postupnému nárastu stavebných povolení ich rozsah vo väčšine krajín stále ani zďaleka nedosiahol priemerné úrovne spred krízy v roku 2008. V mnohých pravdepodobne ani nedosiahne, keďže realitný trh sa tu v rokoch 2006 až 2008 značne prehrieval. Za priemernými úrovňami z roku 2006 až 2008 zaostávajú v priemere v krajinách EÚ stále o 43 %,“ zhodnotil analytik.
Vyšší rozsah stavebných povolení ako pred krízou možno nájsť len v štyroch krajinách EÚ – okrem Slovenska (o 8 %) ešte aj v Poľsku (7 %), Nemecku (24 %) a Švédsku (51 %), presne na úroveň rokov 2006 až 2008 sa už dostali aj v Maďarsku. V ČR sú stále o takmer pätinu nižšie, v Grécku dokonca až o 92 %. Oproti obdobiu spred krízy sú výrazne nižšie aj v Lotyšsku (75 %), Španielsku (74 %), Írsku (72 %), Portugalsku (68 %) či na Cypre (65 %).
