Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku vytvoril minulý rok priemysel 26,2 % hrubej pridanej hodnoty v hospodárstve, čo bola druhá najvyššia úroveň v EÚ (priemer 18,5 %).
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) - Priemysel prestavuje významný pilier slovenskej ekonomiky. V posledných rokoch však z neho ľudia odchádzajú pracovať do služieb, kde platy rastú v priemere rýchlejšie a často sú aj vyššie. Slovensko sa tak približuje vyspelým ekonomikám, ktoré sú zvyčajne viac založené na službách a menej na priemysle, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Na Slovensku vytvoril minulý rok priemysel 26,2 % hrubej pridanej hodnoty v hospodárstve, čo bola druhá najvyššia úroveň v EÚ (priemer 18,5 %). Podiel priemyslu na celkovej zamestnanosti v SR predstavoval na konci vlaňajška 22,8 %, čo bola tiež druhá najvyššia hodnota v EÚ (priemer 15,4 %).
Napriek jeho silnému postaveniu v ekonomike však zamestnanosť v slovenskom priemysle od roku 2019 klesá. "Ak sa pozrieme na uplynulú dekádu, najvyšší počet, takmer 562.000 zamestnancov, pracoval v priemysle v 2. štvrťroku 2019. Najčerstvejší údaj máme z posledného štvrťroku 2023, kedy v priemysle pracovalo necelých 504.000 zamestnancov, čo je pokles o 10,3 % oproti vrcholu z roku 2019," vyčíslil ISA.
Kým v priemysle pracuje menej ľudí, v iných odvetviach hospodárstva ich podľa inštitútu pribúda. Od roku 2013 došlo k najväčšiemu nárastu podielu na zamestnanosti v odvetviach administratívne a podporné služby (1,1 %), zdravotníctvo a sociálna pomoc (1 %), informácie a komunikácia (1 %), ako aj vedecké a technické činnosti (0,9 %). Podiel priemyslu na celkovej zamestnanosti za toto obdobie naopak klesol o 1,7 %.
Ľudia, ktorí prešli z priemyslu do služieb, si pravdepodobne väčšinou platovo prilepšili, odhaduje ISA. Za uplynulú dekádu rástli mzdy v službách (70 %) rýchlejšie ako v priemysle (64 %). "Priemerná mzda v priemysle (1531 eur v roku 2022) aj službách (1518 eur) je porovnateľná. V sektoroch služieb, kde najviac rástla zamestnanosť, sú ale mzdy vyššie ako v priemysle alebo v nich rástli rýchlejšie," podčiarkol inštitút.
K poklesu zamestnanosti v priemysle v uplynulých rokoch podľa ISA zrejme prispela pandémia aj energetická kríza. Negatívne ho ovplyvňuje tiež ochladenie zahraničného obchodu Nemecka, kde od septembra 2022 klesá dovoz tovarov a koncom vlaňajška tu klesli aj objednávky v automobilovom priemysle. "Ďalším faktorom môže byť vyššia automatizácia pri výrobe automobilov a v budúcnosti aj prechod na elektrické vozidlá. Autá so spaľovacím motorom majú totiž okolo 200 pohyblivých častíc, zatiaľ čo na výrobu elektromobilu je potrebná zhruba desatina," doplnil inštitút.
Na Slovensku vytvoril minulý rok priemysel 26,2 % hrubej pridanej hodnoty v hospodárstve, čo bola druhá najvyššia úroveň v EÚ (priemer 18,5 %). Podiel priemyslu na celkovej zamestnanosti v SR predstavoval na konci vlaňajška 22,8 %, čo bola tiež druhá najvyššia hodnota v EÚ (priemer 15,4 %).
Napriek jeho silnému postaveniu v ekonomike však zamestnanosť v slovenskom priemysle od roku 2019 klesá. "Ak sa pozrieme na uplynulú dekádu, najvyšší počet, takmer 562.000 zamestnancov, pracoval v priemysle v 2. štvrťroku 2019. Najčerstvejší údaj máme z posledného štvrťroku 2023, kedy v priemysle pracovalo necelých 504.000 zamestnancov, čo je pokles o 10,3 % oproti vrcholu z roku 2019," vyčíslil ISA.
Kým v priemysle pracuje menej ľudí, v iných odvetviach hospodárstva ich podľa inštitútu pribúda. Od roku 2013 došlo k najväčšiemu nárastu podielu na zamestnanosti v odvetviach administratívne a podporné služby (1,1 %), zdravotníctvo a sociálna pomoc (1 %), informácie a komunikácia (1 %), ako aj vedecké a technické činnosti (0,9 %). Podiel priemyslu na celkovej zamestnanosti za toto obdobie naopak klesol o 1,7 %.
Ľudia, ktorí prešli z priemyslu do služieb, si pravdepodobne väčšinou platovo prilepšili, odhaduje ISA. Za uplynulú dekádu rástli mzdy v službách (70 %) rýchlejšie ako v priemysle (64 %). "Priemerná mzda v priemysle (1531 eur v roku 2022) aj službách (1518 eur) je porovnateľná. V sektoroch služieb, kde najviac rástla zamestnanosť, sú ale mzdy vyššie ako v priemysle alebo v nich rástli rýchlejšie," podčiarkol inštitút.
K poklesu zamestnanosti v priemysle v uplynulých rokoch podľa ISA zrejme prispela pandémia aj energetická kríza. Negatívne ho ovplyvňuje tiež ochladenie zahraničného obchodu Nemecka, kde od septembra 2022 klesá dovoz tovarov a koncom vlaňajška tu klesli aj objednávky v automobilovom priemysle. "Ďalším faktorom môže byť vyššia automatizácia pri výrobe automobilov a v budúcnosti aj prechod na elektrické vozidlá. Autá so spaľovacím motorom majú totiž okolo 200 pohyblivých častíc, zatiaľ čo na výrobu elektromobilu je potrebná zhruba desatina," doplnil inštitút.
