Bratislava 20. mája (TASR) - Namiesto riešenia denných problémov ľudí v hlavnom meste vzniká petícia za zákaz „fiktívneho nepriateľa“, ktorým sa tradične stali hazardné hry a herne. Tie, ktoré sú sústredené v kontrolovaných a udržiavaných prevádzkach vynakladajúcich nemalé investície na svoju bezpečnosť. Píše sa v stanovisku Asociácie zábavy a hier (AZAH) a Asociácie prevádzkovateľov videohier.

Stanoviskom asociácie reagujú na pripravovanú petíciu adresovanú mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ktorým bude ustanovené, že hazardné hry nie je možné prevádzkovať na území hlavného mesta. Aby bola petícia záväzným podkladom pre nové VZN, musí ju podpísať minimálne 30 percent dospelých obyvateľov hlavného mesta. Samotné nariadenie musí prijať hlavné mesto ako obec s platnosťou pre celé svoje územie. Mestské časti Bratislavy rovnako i Košíc totiž podľa platného zákona nemajú právomoc prijať takéto VZN.

"Prevádzkovateľov herní mrzí, že sa samosprávy neobrátili na naše asociácie s konkrétnymi problémami, ktoré by sme promptne riešili tak, ako ich riešime v iných mestách a obciach. V tejto politickej hre sme sa tak štýlom o nás bez nás ocitli ako novodobý triedny nepriateľ," uvádza v stanovisku hovorca herného priemyslu Juraj Danielis.

Iniciátori petície podľa asociácií sledujú skôr politické ciele ako záujmy občanov mesta, pretože nikto z nich zatiaľ nepomenoval konkrétne problémy konkrétnych prevádzok. Asociácie pritom nemajú žiadne informácie, podľa ktorých by v herných prevádzkach dochádzalo k početnejším incidentom.


Plošným zákazom herného priemyslu by Bratislava stratila príjem z odvodov a správnych poplatkov vo výške viac ako 4,5 milióna eur ročne, a to len z hracích automatov a herní. Je to suma, ktorá zhruba zodpovedá ročným nákladom mesta na kultúru a výrazne prevyšuje napríklad rozpočet na šport.

Ak by sa organizátori petície obrátili na prevádzkovateľské asociácie, zistili by, že herne aj bez prohibície prijímajú množstvo opatrení na obmedzenie patologického hráčstva, na zachovanie verejného poriadku a zodpovedne pristupujú aj k riešeniu prípadných iných problémov. Len v tomto roku prešli herne množstvom úprav vzhľadu, dohodli sa na stiahnutí reklám a nezvyšovaní počtu prevádzok.

"Je otázne, či organizátori vedome alebo nevedome podporujú online stávkovanie. V momente zákazu totiž kontrolované kamenné herne nahradí práve tento typ hazardu. Tu však nie je možné skontrolovať vek, návyky ani rizikovosť hráčov a hrať sa bude všade, kde je dostupný internet - vo všetkých kaviarňach a pohostinstvách. Navyše, pri online hraní hrozia ďalšie finančné straty štátu a samospráv. Bratislavské štatistiky pritom potvrdzujú dlhodobý trend na Slovensku. Za posledné dva roky počet prevádzok v Bratislave klesol o 15 percent na súčasných 232. Pracujú v nich stovky ľudí, ktorí by diskriminačným plošným zákazom prišli o prácu," uzatvára Danielis.