Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zo strany viacerých delegácií krajín bez meny euro, vrátane tej českej, padli výhrady na spôsob vzájomnej komunikácie a informovania.
Autor TASR
Brusel 14. júla (TASR) - Český minister financií Andrej Babiš neočakáva aktiváciu takzvaného dočasného eurovalu pre nový program finančnej záchrany Grécka. V rámci zasadnutia ministrov financií EÚ (Ecofin) v Bruseli zdôraznil, že pomoc Grécku je výlučne problémom eurozóny.
Babiš pripomenul, že krajiny neeurozóny ostro kritizovali situáciu, že sa iba z médií dozvedeli o tom, že peniaze na prekleňovací úver pre Grécko, kým sa stane platnou dohoda o novom programe, pôjdu cez Európsky stabilizačný a finančný mechanizmus (EFSF), takzvaný dočasný euroval. Zo strany viacerých delegácií krajín bez meny euro, vrátane tej českej, padli výhrady na spôsob vzájomnej komunikácie a informovania.
"Európska rada rozhodla v decembri 2010, že Európsky stabilizačný a finančný mechanizmus sa už nebude používať. Problém Grécka je jednoducho problémom členov eurozóny. Odzneli tvrdé kritiky na to, že nečlenovia eurozóny si neželajú, aby prekleňovací úver na tri mesiace bol riešený z rozpočtu EÚ," uviedol Babiš.
Priznal, že nevidí dôvod, prečo by sa ministri financií mali vracať k tomu, o čom už raz Európska rada rozhodla na najvyššej úrovni, že po júni 2013 sa tento fond už nebude používať, lebo ho nahradí Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), čiže trvalý euroval, ktorý platí pre členov eurozóny.
"Teraz je tu zas tendencia zatiahnuť aj štáty bez eura do záchrany Grécka, a to naozaj nie je náš problém," skonštatoval Babiš. Podľa neho ide o principiálny postoj, aj keď podľa tvrdení niektorých médií malo ísť o záruky cez EFSF len na tri mesiace a potom bude záchrana Grécka výlučne už len záležitosťou ESM.
Babiš však zároveň zdôraznil, že na Ecofine sa o variante financovania cez EFSF nediskutovalo, delegácie krajín neplatiacich eurom však jednoznačne dali najavo, že si neželajú, aby peniaze na prekleňovací úver pre Grécko šli cez rozpočet EÚ.
Šéf českých financií na otázku, či sa problémy eurozóny netýkajú aj EÚ ako celku, uviedol, že týkajú, ako však dodal, sú jasné dohody vo vnútri EÚ a vo vnútri eurozóny, ktoré treba rešpektovať. A záverom skonštatoval: "Prečo by sme my, ako Česká republika mali ručiť za grécke dlhy?"
Babiš pripomenul, že krajiny neeurozóny ostro kritizovali situáciu, že sa iba z médií dozvedeli o tom, že peniaze na prekleňovací úver pre Grécko, kým sa stane platnou dohoda o novom programe, pôjdu cez Európsky stabilizačný a finančný mechanizmus (EFSF), takzvaný dočasný euroval. Zo strany viacerých delegácií krajín bez meny euro, vrátane tej českej, padli výhrady na spôsob vzájomnej komunikácie a informovania.
"Európska rada rozhodla v decembri 2010, že Európsky stabilizačný a finančný mechanizmus sa už nebude používať. Problém Grécka je jednoducho problémom členov eurozóny. Odzneli tvrdé kritiky na to, že nečlenovia eurozóny si neželajú, aby prekleňovací úver na tri mesiace bol riešený z rozpočtu EÚ," uviedol Babiš.
Priznal, že nevidí dôvod, prečo by sa ministri financií mali vracať k tomu, o čom už raz Európska rada rozhodla na najvyššej úrovni, že po júni 2013 sa tento fond už nebude používať, lebo ho nahradí Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), čiže trvalý euroval, ktorý platí pre členov eurozóny.
"Teraz je tu zas tendencia zatiahnuť aj štáty bez eura do záchrany Grécka, a to naozaj nie je náš problém," skonštatoval Babiš. Podľa neho ide o principiálny postoj, aj keď podľa tvrdení niektorých médií malo ísť o záruky cez EFSF len na tri mesiace a potom bude záchrana Grécka výlučne už len záležitosťou ESM.
Babiš však zároveň zdôraznil, že na Ecofine sa o variante financovania cez EFSF nediskutovalo, delegácie krajín neplatiacich eurom však jednoznačne dali najavo, že si neželajú, aby peniaze na prekleňovací úver pre Grécko šli cez rozpočet EÚ.
Šéf českých financií na otázku, či sa problémy eurozóny netýkajú aj EÚ ako celku, uviedol, že týkajú, ako však dodal, sú jasné dohody vo vnútri EÚ a vo vnútri eurozóny, ktoré treba rešpektovať. A záverom skonštatoval: "Prečo by sme my, ako Česká republika mali ručiť za grécke dlhy?"
