Brusel/Atény 30. júna (TASR) - Gréci 5. júla v referende rozhodnú o ďalšom osude krajiny. Buď akceptujú reformy, ktoré od nich požadujú veritelia, alebo ich odmietnu. Premiér Alexis Tsipras odporučil Grékom, aby povedali reformám "Nie". Európski lídri zase Grékom odkazujú, že si v referende budú vyberať medzi zotrvaním, alebo odchodom z eurozóny. Britský portál BBC sa v tejto súvislosti zamýšľa nad viacerými možnými scenármi ďalšieho vývoja v Grécku.

1. Dohoda na poslednú chvíľu. Túto možnosť preferujú veritelia. Grécko by tak zostalo členom bloku a splácalo svoje dlhy. Ale akákoľvek dohoda, vďaka ktorej by Gréci mohli načas, teda dnes do polnoci SELČ splatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) takmer 1,6 miliardy eur, už nie je možná.

No ak by sa aj Gréci s veriteľmi dohodli, že obnovia rokovania o reformách a záchrannom programe, mnohé vlády v eurozóne sa budú len s nechuťou podieľať na finančnej pomoci Grécku, pričom niektoré z nich bude čakať tvrdý boj za presadenie dohody v národných parlamentoch.

2. Gréci povedia "Áno" reformám. Ďalšou možnosťou ako udržať Grécko v eurozóne je schválenie podmienok záchranného programu v referende. Nasledovať bude približne rovnaký postup ako v predchádzajúcom prípade. "Áno" voličov však spôsobí vážny problém gréckej vládnej strane Syriza, ktorá im odporúčala, aby podmienky veriteľov odmietli.

Prieskumy naznačujú, že väčšina Grékov chce radšej zostať ako odísť z eurozóny, ale tieto prieskumy sa uskutočnili ešte pred vyhlásením referenda.

A vynára sa ďalší problém pri oboch scenároch: Uverí zvyšných 18 členov eurozóny, že grécka vláda na čele s krajne ľavicovou stranou Syriza nielen sľúbi, ale aj uskutoční dohodnuté reformy?

Okrem toho, ak premiér Tsipras, ktorý vyzval voličov, aby povedali v referende "Nie", pri opačnom výsledku v podstate prehrá, utrpí tým jeho povesť a dôveryhodnosť a je možné, že rezignuje.

A čo sa stane, keď Gréci vyhovejú premiérovi a v referende odmietnu dohodu s veriteľmi?

3. "Nie" a chaotický odchod z eurozóny. Dlhé obdobie neistoty a krízy sa skončí odchodom Grécka z menového bloku a návratom k národnej mene, drachme. Pravdepodobne bude nasledovať chaotický sled udalostí. Grécke banky skrachujú a Európska centrálna banka (ECB) ich už nebude financovať. Kapitálové obmedzenia aj reštrikcie pri manipulácii s bankovými účtami ešte viac poškodia grécku ekonomiku, ktorá sa tento rok znova prepadla do recesie.

Vláda začne zásobovať krajinu národnou menou, aby opäť naštartovala bankový systém a udržala ho v chode. Drachmu však čaká devalvácia a tá spustí rast inflácie, keďže ceny dovážaných produktov stúpnu. Možno očakávať aj spory ohľadne finančných aspektov obchodných zmlúv: ktorú z mien aplikovať - euro alebo drachmu? Vláda možno rýchlo zavedie legislatívne zmeny, aby túto otázku vyriešila.

4. "Nie" a riadený odchod z eurozóny. Ten bude síce menej ničivý, ale klienti bánk musia aj v tomto prípade očakávať straty z hodnoty svojich peňazí pri ich prevode z eura na drachmu.

Otázkou však v oboch prípadoch záporného výsledku referenda ostáva, ako to bude s členstvom Grécka v Európskej únii (EÚ).

Jeden z právnikov ECB v roku 2009 napísal: "Odchod členského štátu z menovej únie bez paralelného odchodu z EÚ by bol z právneho hľadiska nepredstaviteľný".

Ale čo ak Grécko nebude chcieť odísť aj z EÚ, čo je veľmi pravdepodobné. Európska únia nemá procedúru na vylúčenie svojho člena. A ak aj ostané štáty budú chcieť, aby Grécko zostalo v EÚ, čo potom? Môžu zmeniť európske zmluvy, ale to je veľmi zložitý a zdĺhavý proces, keďže v niektorých štátoch ich musia schvaľovať voliči v referende. Ďalšou možnosťou je nechať to zatiaľ tak a pokračovať aj bez právneho základu.

A vynárajú sa aj ďalšie otázky: Ak Grécko odíde z eurozóny, aké dôsledky to bude mať pre zvyšných členov bloku. V roku 2012, keď sa tiež hovorilo o možnom odchode Grécka, sa viaceré tzv. okrajové štáty, ktoré nemali v dobrom stave verejné financie, ocitli pod veľkým tlakom dlhopisových trhov. Dnes je toto riziko menšie vďaka ECB, ktorá spustila nový program - masívny nákup dlhopisov eurozóny.

Z dlhodobého hadiska však môže odchod Grécka z eurozóny vyslať signál, že členstvo v menovej únii nie je večné, ako bol pôvodný zámer. Takže štáty bloku, ktoré sa v budúcnosti dostanú do problémov, môžu pocítiť ešte horší tlak finančných trhov, ktoré budú hnať výnosy z ich dlhopisov nahor práve v reakcii na osud Grécka.