Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svetové zásoby zemného plynu na zemi pritom podľa Martina Slabého z Českého plynárenského zväzu postačujú na 230 rokov a rast svetovej spotreby do roku 2040 má byť približne 2 % ročne.
Autor TASR
Modra 27. mája (TASR) – Zemný plyn čakajú v nasledujúcich rokoch turbulentné obdobia a niektoré scenáre počítajú do roku 2050 s výrazným obmedzením jeho používania. Dekarbonizácia priemyslu však neznamená úplné zrušenie fosílnych palív, ale iba ich obmedzenie, upozornili na to viacerí prednášajúci na dvojdňovej medzinárodnej konferencii Trh s plynom 2019, ktorá sa v pondelok začala v Modre.
"Hoci zemný plyn nie je často ústrednou témou hlavných debát o energetickom mixe a oveľa väčšia pozornosť sa venuje úlohe jadra alebo obnoviteľným zdrojom energie, toto podujatie má za cieľ dostať zemný plyn do centra záujmu," povedala manažérka organizátora konferencie - spoločnosti Sféra - Lenka Ferenčáková.
Podľa Lívie Vašákovej zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku však existuje niekoľko scenárov napĺňania záväzkov EÚ na znižovanie emisií. Každý z nich počíta s poklesom využívania zemného plynu a jeho náhradou inými druhmi energetických nosičov. Okrem elektrickej energie by to mohli byť napríklad vodík či iné druhy priemyselne vyrábaných plynov.
O tom, že je možné do roku 2050 dosiahnuť v Európe klimatickú neutralitu, podľa Vašákovej svedčí aj to, že už existujú cenovo dostupné technológie a že sa do znižovania emisií a náhrady fosílnych palív zapája čoraz viac štátov. "Čo to znamená pre zemný plyn? V období 2015 do 2030 nie je veľký pokles v spotrebe. Na otázku, či budeme ešte v roku 2050 kúriť plynom, je odpoveď, že pokiaľ pôjdeme v zmysle parížskej dohody, tak skôr nie," dodala Vašáková.
Svetové zásoby zemného plynu na zemi pritom podľa Martina Slabého z Českého plynárenského zväzu postačujú na 230 rokov a rast svetovej spotreby do roku 2040 má byť približne 2 % ročne. Nahradiť využívanie plynu iným energetickým nosičom bude podľa Slabého problematické aj preto, lebo v niektorých európskych krajinách sa spotrebuje viac energie z plynu ako z elektrickej energie. "Pokiaľ sa budeme chcieť do roku 2050 zbaviť plynu, bude to cesta veľmi bolestivá," povedal Slabý. Upozornil na to, že plyn je na rozdiel od elektrickej energie stabilnejší a dá sa ľahšie skladovať. "Navyše je zemný plyn rýchlym a efektívnym riešením na znižovanie emisií a zdravší vzduch," dodal.
Podľa Jána Petroviča z Ministerstva hospodárstva SR má Slovensko podiel spotreby plynu na energetickom mixe približne na úrovni 24 %, čo je podobné ako v krajinách EÚ. Krajina má podľa neho aj jednu z najnižších uhlíkových stôp pri výrobe energie a obmedzenie spotreby plynu nie je v súčasnosti prioritou. "V prvom rade chceme nahradiť uhlie," povedal Petrovič. Upozornil však na to, že aj na Slovensku existujú názory, podľa ktorých by sa so zemným plynom do budúcnosti nemalo počítať.
"Hoci zemný plyn nie je často ústrednou témou hlavných debát o energetickom mixe a oveľa väčšia pozornosť sa venuje úlohe jadra alebo obnoviteľným zdrojom energie, toto podujatie má za cieľ dostať zemný plyn do centra záujmu," povedala manažérka organizátora konferencie - spoločnosti Sféra - Lenka Ferenčáková.
Podľa Lívie Vašákovej zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku však existuje niekoľko scenárov napĺňania záväzkov EÚ na znižovanie emisií. Každý z nich počíta s poklesom využívania zemného plynu a jeho náhradou inými druhmi energetických nosičov. Okrem elektrickej energie by to mohli byť napríklad vodík či iné druhy priemyselne vyrábaných plynov.
O tom, že je možné do roku 2050 dosiahnuť v Európe klimatickú neutralitu, podľa Vašákovej svedčí aj to, že už existujú cenovo dostupné technológie a že sa do znižovania emisií a náhrady fosílnych palív zapája čoraz viac štátov. "Čo to znamená pre zemný plyn? V období 2015 do 2030 nie je veľký pokles v spotrebe. Na otázku, či budeme ešte v roku 2050 kúriť plynom, je odpoveď, že pokiaľ pôjdeme v zmysle parížskej dohody, tak skôr nie," dodala Vašáková.
Svetové zásoby zemného plynu na zemi pritom podľa Martina Slabého z Českého plynárenského zväzu postačujú na 230 rokov a rast svetovej spotreby do roku 2040 má byť približne 2 % ročne. Nahradiť využívanie plynu iným energetickým nosičom bude podľa Slabého problematické aj preto, lebo v niektorých európskych krajinách sa spotrebuje viac energie z plynu ako z elektrickej energie. "Pokiaľ sa budeme chcieť do roku 2050 zbaviť plynu, bude to cesta veľmi bolestivá," povedal Slabý. Upozornil na to, že plyn je na rozdiel od elektrickej energie stabilnejší a dá sa ľahšie skladovať. "Navyše je zemný plyn rýchlym a efektívnym riešením na znižovanie emisií a zdravší vzduch," dodal.
Podľa Jána Petroviča z Ministerstva hospodárstva SR má Slovensko podiel spotreby plynu na energetickom mixe približne na úrovni 24 %, čo je podobné ako v krajinách EÚ. Krajina má podľa neho aj jednu z najnižších uhlíkových stôp pri výrobe energie a obmedzenie spotreby plynu nie je v súčasnosti prioritou. "V prvom rade chceme nahradiť uhlie," povedal Petrovič. Upozornil však na to, že aj na Slovensku existujú názory, podľa ktorých by sa so zemným plynom do budúcnosti nemalo počítať.
