Brusel 1. júla (TASR) - Najnovšia požiadavka Grécka, ktoré v utorok (30.6.) navrhlo veriteľom uzavrieť s Európskym mechanizmom pre stabilitu (ESM) zmluvu na dva roky na pokrytie svojich finančných potrieb a reštrukturalizáciu dlhu, je logická. Uviedol bývalý prezident Európskej investičnej banky (EIB) Philippe Maystadt.

Belgický politik, ktorý v minulosti pôsobil ako minister financií a minister hospodárstva a v rokoch 2000 - 2011 bol šéfom EIB, v rozhovore pre televíznu stanicu RTBF pripomenul, že po ukončení druhého programu finančnej pomoci pre Grécko vo výške 142 miliárd eur, ku ktorému došlo 30. júna, je nevyhnutné požiadať o tretí program pomoci. Rovnako cez ESM.

Podľa jeho slov by v tomto Výkonný výbor ESM mal vyzvať Európsku komisiu (EK), ktorá by v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB) a Medzinárodným menovým fondom (MMF) mala pripraviť "memorandum o porozumení", čiže podmienky, za akých bude fungovať nový program finančnej pomoci.



Maystadt pripomenul, že na schválenie rozhodnutia o poskytnutí novej finančnej podpory z fondov "trvalého eurovalu" je potrebné získať 85 percent hlasov. Nemecko, ktoré odmieta tretí záchranný program, má 27 percent hlasov, čo znamená, že nemecký spolkový parlament (Bundestag) má právo veta ohľadom poskytnutia finančnej pomoci Grécku.

Bývalý šéf EIB dodal, že netreba strácať optimizmus, lebo názorové postoje oboch strán, veriteľov aj Grécka, sa predsa len posnuli dopredu, a to aj v otázkach, pri ktorých boli ťažké rokovania - napríklad otázka dôchodkov alebo sadzby DPH.

Maystadt v názore na Grécko zdieľa pohľad prominentného belgického ekonóma a profesora európskej politickej ekonómie na univerzite London School of Economics and Political Science (LSE) Paula De Grauwa. Ten upozornil, že bremeno dlhov "nie je hlavným problémom Grécka". De Grauwe naznačil, že v priemere za ďalších desať rokov by dlh predstavoval len 2,6 % gréckeho HDP, čo je nižšie číslo ako v prípade Belgicka.

Celkový dlh Grécka presahuje sumu 320 miliárd eur (175 % HDP), čo je pôsobivý údaj, čo sa však naozaj počíta, upozornil Maystadt, sú ročné náklady na splácanie dlhu a úroky. Priemerná úroková sadzba z gréckeho dlhu je 2,26 %, čo je však menej ako v Nemecku (2,37 %) alebo v Belgicku (asi 3 %).

Maystadt je zástancom názoru, že medzinárodní veritelia by mali "urobiť gesto" a prejaviť viac ústretovosti voči gréckemu dlhu.

"Nebolo by to veľké úsilie a tento krok by umožnil gréckemu premiérovi povedať doma, že niečo získal. A možno by poprosil voličov, aby hlasovali 'áno' v referende," uviedol Maystadt v rozhovore pre RTBF. Podľa jeho slov najzásadnejším problémom Grécka je nedostatok hospodárskeho rastu.

Na otázku, či by eurozóna mohla žiť bez Grécka po jeho odchode z menovej únie, Maystadt uviedol, že eurozóna túto výzvu určite zvládne.