Akadémia TASR
Všetky správy
Odhaduje to riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. septembra (TASR) – Slovensko patrí v súčasnosti medzi štyri krajiny Európskej únie, ktoré nemajú spojené diaľnicou alebo rýchlostnou cestou dve najväčšie mestá, respektíve dva vzdialené konce štátu. Podľa riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondreja Mateja v tomto Slovenská republika patrí do skupiny s Lotyšskom, Estónskom a Rumunskom.
Týmto trom krajinám však podľa Mateja zostávajú pri dokončovaní cestných spojníc najväčších miest len malé úseky. "Čiže nás čaká zhruba za tri, či štyri roky absolútne prvenstvo. Budeme jediná krajina v rámci EÚ, ktorá nebude mať prepojené dve najväčšie sídla," odhadol Matej na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. Štát totiž predpokladá, že diaľnicu do Košíc dokončí v roku 2019. Matej sa ale obáva, že tento termín je ohrozený.
A to najmä pre plánované znižovanie financií na dopravu v roku 2014 a tiež pre stagnáciu súťaží na výstavbu viacerých úsekov. Tie sa nachádzajú na Úrade pre verejné obstarávanie pre námietky stavebníkov. "V kombinácii tohto odhadujeme termín dokončenia diaľnice v rokoch 2020 až 2022," uviedol Matej.
Pôvodný termín by podľa IDH bol dodržateľný, ale muselo by smerovať výlučne do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest ročne 1,6 miliardy eur. Aktuálne je na rok 2014 naplánovaných pre celý rezort dopravy suma 2,15 miliardy eur, čo je o 126,9 milióna eur menej ako v tomto roku. Z toho má ísť do cestnej infraštruktúry na budúci rok 903,2 miliónov eur.
Nedostavaná diaľnica do Košíc má podľa Mateja výrazný vplyv najmä na investície na východe krajiny. Investori považujú túto časť Slovenska za menej atraktívnu. Región si tak už vôbec nemôže vyberať investície s vyššou pridanou hodnotu a považuje za úspech, keď sa mu podarí prilákať montážnu fabriku.
Matej preto navrhuje urýchlene dobudovať dopravnú infraštruktúru na Slovensku. Tiež prijať hospodársku politiku štátu formou ústavného zákona a na základe priorít z takto prijatej hospodárskej politiky podporovať jednotlivé odvetvia hospodárstva. A to tak, aby mali pozitívny dopad nielen na hrubý domáci produkt (HDP) štátu, ale aj na jeho príjmy.
Týmto trom krajinám však podľa Mateja zostávajú pri dokončovaní cestných spojníc najväčších miest len malé úseky. "Čiže nás čaká zhruba za tri, či štyri roky absolútne prvenstvo. Budeme jediná krajina v rámci EÚ, ktorá nebude mať prepojené dve najväčšie sídla," odhadol Matej na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. Štát totiž predpokladá, že diaľnicu do Košíc dokončí v roku 2019. Matej sa ale obáva, že tento termín je ohrozený.
A to najmä pre plánované znižovanie financií na dopravu v roku 2014 a tiež pre stagnáciu súťaží na výstavbu viacerých úsekov. Tie sa nachádzajú na Úrade pre verejné obstarávanie pre námietky stavebníkov. "V kombinácii tohto odhadujeme termín dokončenia diaľnice v rokoch 2020 až 2022," uviedol Matej.
Pôvodný termín by podľa IDH bol dodržateľný, ale muselo by smerovať výlučne do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest ročne 1,6 miliardy eur. Aktuálne je na rok 2014 naplánovaných pre celý rezort dopravy suma 2,15 miliardy eur, čo je o 126,9 milióna eur menej ako v tomto roku. Z toho má ísť do cestnej infraštruktúry na budúci rok 903,2 miliónov eur.
Nedostavaná diaľnica do Košíc má podľa Mateja výrazný vplyv najmä na investície na východe krajiny. Investori považujú túto časť Slovenska za menej atraktívnu. Región si tak už vôbec nemôže vyberať investície s vyššou pridanou hodnotu a považuje za úspech, keď sa mu podarí prilákať montážnu fabriku.
Matej preto navrhuje urýchlene dobudovať dopravnú infraštruktúru na Slovensku. Tiež prijať hospodársku politiku štátu formou ústavného zákona a na základe priorít z takto prijatej hospodárskej politiky podporovať jednotlivé odvetvia hospodárstva. A to tak, aby mali pozitívny dopad nielen na hrubý domáci produkt (HDP) štátu, ale aj na jeho príjmy.
Ministerstvo dopravy je optimistické
Ministerstvo dopravy však tvrdí, že robí všetko pre to, aby bola diaľnica D1 dobudovaná v čo najkratšom čase. "V tejto chvíli sú rozostavané alebo v procese verejného obstarávania všetky úseky tejto diaľnice medzi Žilinou a Prešovom," uviedol hovorca ministerstva Martin Kóňa. Výnimku tvorí úsek Turany - Hubová. Tam sa totiž podľa Kóňu stala mimoriadna geologická udalosť, zosuv pôdy.
"Keďže ide o výnimočný zosuv čo do rozsahu, je možné, že budeme musieť pristúpiť k modifikácii trasy diaľnice v tomto úseku, pričom sa nedá vylúčiť ani posunutie termínu dostavby," dodal Kóňa. A obchvat Prešova by sa mohol podľa jeho slov začať stavať na budúci rok.
Čo sa týka rozbehnutých verejných obstarávaní, ministerstvo je optimistické. "Veríme, že Úrad pre verejné obstarávanie bude promptne konať tak, aby sa Národnej diaľničnej spoločnosti podarilo všetky rozsúťažené úseky uzavrieť do konca tohto roka," opísal Kóňa.
Výstavbu infraštruktúry považuje rezort dopravy podľa jeho slov za prioritu aj pre rozvoj regiónov a ekonomiky vôbec. "Preto o tejto otázke intenzívne rokujeme s ministerstvom financií," konštatoval. Kým nie je návrh rozpočtu na rok 2014 schválený poslancami Národnej rady SR, je podľa neho predčasné vyvodzovať akékoľvek závery.
Ministerstvo dopravy však tvrdí, že robí všetko pre to, aby bola diaľnica D1 dobudovaná v čo najkratšom čase. "V tejto chvíli sú rozostavané alebo v procese verejného obstarávania všetky úseky tejto diaľnice medzi Žilinou a Prešovom," uviedol hovorca ministerstva Martin Kóňa. Výnimku tvorí úsek Turany - Hubová. Tam sa totiž podľa Kóňu stala mimoriadna geologická udalosť, zosuv pôdy.
"Keďže ide o výnimočný zosuv čo do rozsahu, je možné, že budeme musieť pristúpiť k modifikácii trasy diaľnice v tomto úseku, pričom sa nedá vylúčiť ani posunutie termínu dostavby," dodal Kóňa. A obchvat Prešova by sa mohol podľa jeho slov začať stavať na budúci rok.
Čo sa týka rozbehnutých verejných obstarávaní, ministerstvo je optimistické. "Veríme, že Úrad pre verejné obstarávanie bude promptne konať tak, aby sa Národnej diaľničnej spoločnosti podarilo všetky rozsúťažené úseky uzavrieť do konca tohto roka," opísal Kóňa.
Výstavbu infraštruktúry považuje rezort dopravy podľa jeho slov za prioritu aj pre rozvoj regiónov a ekonomiky vôbec. "Preto o tejto otázke intenzívne rokujeme s ministerstvom financií," konštatoval. Kým nie je návrh rozpočtu na rok 2014 schválený poslancami Národnej rady SR, je podľa neho predčasné vyvodzovať akékoľvek závery.
