Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novela chce zakročiť proti nepoctivému zlučovaniu firiem, ktoré sa stalo v poslednom období populárnym.
Autor TASR
Bratislava 7. apríla (TASR) – Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR predložilo do pripomienkového konania novelu Obchodného zákonníka. Návrh je súčasťou balíka opatrení proti daňovým podvodom, jeho cieľom je zároveň zlepšiť podnikateľské prostredie a zvýšiť vymáhateľnosť pohľadávok.
Novela chce zakročiť proti nepoctivému zlučovaniu firiem, ktoré sa stalo v poslednom období populárnym a jednoduchým spôsobom, ako sa ich zbaviť najmä v prípadoch, keď nie sú schopné plniť svoje záväzky a uspokojiť veriteľov, ozrejmila dnes ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
„Chceme dosiahnuť, aby obchodné spoločnosti, ktoré sú v kríze a idú do bankrotu, predtým, ako idú do bankrotu, nemohli beztrestne vyťahovať majetok zo spoločností na úrok veriteľov a ak tak urobia, aby ten spoločník, ktorý tak koná, za to niesol zodpovednosť,“ priblížila zámer.
Vytunelované firmy sa vyhýbajú likvidácii a bankrotu fúziami s ďalšou spoločnosťou. Z tejto praxe sa stal podľa ministerky biznis, špecializované firmy ponúkajú tieto služby dokonca cez inzeráty. „Všetci môžeme sledovať, že sú obchodné spoločnosti, ktoré na seba nabaľujú cez fúzie spoločnosti zrelé na bankrot. Takýmto spôsobom ich za 10 - 14 dní znesú zo sveta, obchádza sa tým bankrot, štandardná likvidácia,“ kritizovala.
Vo výsledku sa ministerstvo podľa slov jeho šéfky snaží ochrániť veriteľov, ktorí sa nedostanú k svojim peniazom a štát, ktorý je ukrátený na daniach. Žitňanská očakáva v priebehu pripomienkovania „ťažké debaty“. Súčasťou návrhu je totiž aj posilnenie zodpovednosti štatutárnych orgánov a spoločníkov obchodných spoločností. Podľa ministerky sa však fungujúce firmy s opatreniami nedostanú do styku.
„Nemyslím si, že sa môže táto novela dotknúť normálne fungujúcich podnikateľov, ktorí prípadné krízové situácie riešia včas. Môže sa dotknúť len tých, ktorí zanedbajú situáciu,“ zdôraznila. Opatrenia siahajúce aj do trestnej oblasti sú tak podľa nej najmä preventívnymi a mali by firmy motivovať riešiť prípadné problémy včas.
Spoločnosti sa v zmysle návrhu budú môcť zlučovať iba v prípade, ak sa tým nedostanú do úpadku. Firmy budú môcť v prípade ich záujmu kúpiť podnik v problémoch, musí im to však odobriť audítor v správe, kde potvrdí, že zlúčenie nebude pre firmu znamenať záporné základné imanie. Audítor sa pritom v prípade účelovej zmeny alebo manipulácie s údajmi vystaví nielen reputačnému riziku, ale bude môcť aj prísť o licenciu. Spoločnosti, ktoré sú v likvidácii alebo konkurze, sa podľa návrhu nebudú môcť zlučovať vôbec.
Súčasná prax podľa ministerstva ukazuje, že štatutári si v súčasnosti často neplnia povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je firma v úpadku. Po novom im bude za porušenie tejto povinnosti hroziť postih. Veritelia dotknutí takýmto konaním, budú môcť žiadať súd o diskvalifikáciu štatutára. Tomu by mohlo byť zakázané pôsobenie v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností a družstiev na päť rokov.
Štatutár bude zároveň povinný uspokojiť nároky veriteľa, ktoré neuspokojila obchodná spoločnosť alebo družstvo. Nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sa zároveň stane trestným činom. „Zavádzame aj špecifické obmedzené ručenie pre ovládajúcich spoločníkov, ak urobia úkony, ktoré znížia vymáhateľnosť pohľadávky pre veriteľa,“ priblížila ministerka. Opatrenie smeruje proti ovládajúcim spoločníkom, ktorí by v čase krízy spoločnosti presadili transakcie znižujúce uspokojenie pohľadávok veriteľov. Veriteľ sa v konkurze bude môcť domáhať tejto sumy priamo od spoločníka.
Súčasťou balíka sú aj opatrenia proti bielym koňom. Na menovanie do funkcie štatutára má byť v budúcnosti potrebný súhlas toho, kto má byť menovaný. Podpis nového štatutára bude musieť byť úradne overený. Rezort zavádza aj novú skutkovú podstatu trestného činu nekalej likvidácie. Tá má umožniť trestne stíhať biele kone, ale aj tých, ktorí prevádzajú svoju účasť v podniku na biele kone, alebo tých, ktorí tieto úkony sprostredkujú.
V rámci posilnenej zodpovednosti štatutárov budú mať títo povinnosť poskytovať súčinnosť správcovi dane, exekútorovi alebo správcovi konkurznej podstaty. Inak sa vystavia riziku diskvalifikácie. Štatutár sa po novom nezbaví povinnosti so zánikom funkcie a ak je posledným štatutárom, môže ukončiť podnikanie, len ak tak urobí riadne. Nemalo by sa stávať, že firma zostane bez štatutára. Posledný štatutár bude povinný ustanoviť nového alebo bude povinný podať návrh na konkurz.
Nové pravidlá sa dotknú aj spoločníkov. Ak využijú firmu na získanie benefitu, pričom sa zhorší vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, budú ručiť za záväzky spoločnosti. Ministerstvo tým reaguje na situácie, keď spoločníci pri zhoršujúcej sa situácii spoločnosti z nej na rýchlo umelo vyvádzajú kapitál.
Balík opatrení, ktorý vznikol po diskusii s ministerstvom financií a Finančnou správou by mal vstúpiť do praxe od 1. októbra. Žitňanská predpokladá, že by sa mohol dostať na júnovú schôdzu parlamentu. „Som otvorená posunutiu tohto termínu, ak bude treba,“ doplnila ministerka.
Novela chce zakročiť proti nepoctivému zlučovaniu firiem, ktoré sa stalo v poslednom období populárnym a jednoduchým spôsobom, ako sa ich zbaviť najmä v prípadoch, keď nie sú schopné plniť svoje záväzky a uspokojiť veriteľov, ozrejmila dnes ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
„Chceme dosiahnuť, aby obchodné spoločnosti, ktoré sú v kríze a idú do bankrotu, predtým, ako idú do bankrotu, nemohli beztrestne vyťahovať majetok zo spoločností na úrok veriteľov a ak tak urobia, aby ten spoločník, ktorý tak koná, za to niesol zodpovednosť,“ priblížila zámer.
Vytunelované firmy sa vyhýbajú likvidácii a bankrotu fúziami s ďalšou spoločnosťou. Z tejto praxe sa stal podľa ministerky biznis, špecializované firmy ponúkajú tieto služby dokonca cez inzeráty. „Všetci môžeme sledovať, že sú obchodné spoločnosti, ktoré na seba nabaľujú cez fúzie spoločnosti zrelé na bankrot. Takýmto spôsobom ich za 10 - 14 dní znesú zo sveta, obchádza sa tým bankrot, štandardná likvidácia,“ kritizovala.
Vo výsledku sa ministerstvo podľa slov jeho šéfky snaží ochrániť veriteľov, ktorí sa nedostanú k svojim peniazom a štát, ktorý je ukrátený na daniach. Žitňanská očakáva v priebehu pripomienkovania „ťažké debaty“. Súčasťou návrhu je totiž aj posilnenie zodpovednosti štatutárnych orgánov a spoločníkov obchodných spoločností. Podľa ministerky sa však fungujúce firmy s opatreniami nedostanú do styku.
„Nemyslím si, že sa môže táto novela dotknúť normálne fungujúcich podnikateľov, ktorí prípadné krízové situácie riešia včas. Môže sa dotknúť len tých, ktorí zanedbajú situáciu,“ zdôraznila. Opatrenia siahajúce aj do trestnej oblasti sú tak podľa nej najmä preventívnymi a mali by firmy motivovať riešiť prípadné problémy včas.
Spoločnosti sa v zmysle návrhu budú môcť zlučovať iba v prípade, ak sa tým nedostanú do úpadku. Firmy budú môcť v prípade ich záujmu kúpiť podnik v problémoch, musí im to však odobriť audítor v správe, kde potvrdí, že zlúčenie nebude pre firmu znamenať záporné základné imanie. Audítor sa pritom v prípade účelovej zmeny alebo manipulácie s údajmi vystaví nielen reputačnému riziku, ale bude môcť aj prísť o licenciu. Spoločnosti, ktoré sú v likvidácii alebo konkurze, sa podľa návrhu nebudú môcť zlučovať vôbec.
Súčasná prax podľa ministerstva ukazuje, že štatutári si v súčasnosti často neplnia povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je firma v úpadku. Po novom im bude za porušenie tejto povinnosti hroziť postih. Veritelia dotknutí takýmto konaním, budú môcť žiadať súd o diskvalifikáciu štatutára. Tomu by mohlo byť zakázané pôsobenie v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností a družstiev na päť rokov.
Štatutár bude zároveň povinný uspokojiť nároky veriteľa, ktoré neuspokojila obchodná spoločnosť alebo družstvo. Nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sa zároveň stane trestným činom. „Zavádzame aj špecifické obmedzené ručenie pre ovládajúcich spoločníkov, ak urobia úkony, ktoré znížia vymáhateľnosť pohľadávky pre veriteľa,“ priblížila ministerka. Opatrenie smeruje proti ovládajúcim spoločníkom, ktorí by v čase krízy spoločnosti presadili transakcie znižujúce uspokojenie pohľadávok veriteľov. Veriteľ sa v konkurze bude môcť domáhať tejto sumy priamo od spoločníka.
Súčasťou balíka sú aj opatrenia proti bielym koňom. Na menovanie do funkcie štatutára má byť v budúcnosti potrebný súhlas toho, kto má byť menovaný. Podpis nového štatutára bude musieť byť úradne overený. Rezort zavádza aj novú skutkovú podstatu trestného činu nekalej likvidácie. Tá má umožniť trestne stíhať biele kone, ale aj tých, ktorí prevádzajú svoju účasť v podniku na biele kone, alebo tých, ktorí tieto úkony sprostredkujú.
V rámci posilnenej zodpovednosti štatutárov budú mať títo povinnosť poskytovať súčinnosť správcovi dane, exekútorovi alebo správcovi konkurznej podstaty. Inak sa vystavia riziku diskvalifikácie. Štatutár sa po novom nezbaví povinnosti so zánikom funkcie a ak je posledným štatutárom, môže ukončiť podnikanie, len ak tak urobí riadne. Nemalo by sa stávať, že firma zostane bez štatutára. Posledný štatutár bude povinný ustanoviť nového alebo bude povinný podať návrh na konkurz.
Nové pravidlá sa dotknú aj spoločníkov. Ak využijú firmu na získanie benefitu, pričom sa zhorší vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, budú ručiť za záväzky spoločnosti. Ministerstvo tým reaguje na situácie, keď spoločníci pri zhoršujúcej sa situácii spoločnosti z nej na rýchlo umelo vyvádzajú kapitál.
Balík opatrení, ktorý vznikol po diskusii s ministerstvom financií a Finančnou správou by mal vstúpiť do praxe od 1. októbra. Žitňanská predpokladá, že by sa mohol dostať na júnovú schôdzu parlamentu. „Som otvorená posunutiu tohto termínu, ak bude treba,“ doplnila ministerka.
