Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Diaľnica D1 by v budúcnosti od križovatky D4/D1 po križovatku Blatné mala mať štyri pruhy v každom smere a plnohodnotný odstavný pruh.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) – Ministerstvo dopravy sa naďalej drží stanoviska odbornej pracovnej skupiny, ktorá odporučila, aby mala diaľnica D1 v budúcnosti od križovatky D4/D1 po križovatku Blatné štyri pruhy v každom smere a plnohodnotný odstavný pruh a aby od Blatného po Trnavu pokračovala v trojpruhovom usporiadaní s plnohodnotným odstavným pruhom. "Toto riešenie považujeme z dopravných aj ekonomických dôvodov za efektívne a opodstatnené," povedal pre TASR rezort dopravy.
Ministerstvo podporuje toto technické riešenie aj z dôvodu, že nie je podľa neho žiaduce koncentrovať dopravu do jedného miesta. "Naopak, je potrebné ju pri vstupe do mesta rozptýliť do viacerých vstupov a uplatňovať budovaný radiálno-okružný systém," vysvetlilo.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) informoval, že na stredajšej (23.11.) odbornej diskusii na Úrade BSK o riešení križovatky Triblavina a riešení výstavby diaľnice D1 zaznelo viacero návrhov. Jedným z nich je podľa kraja aj zachovanie súbežných obslužných komunikácií, ktoré vzniknú počas rekonštrukcie diaľnice a môžu nahradiť súbežné kolektory, s ktorými sa aktuálne pri budúcom riešení D1 medzi Bratislavou a Trnavou nepočíta, ale volajú po nich občianski aktivisti i BSK.
"Pri výstavbe rozšírenia diaľnice, ktoré bude sprevádzať aj jej zvýšenie o pol metra, aby sa tam mohol urobiť podjazd s D4, bude nutné urobiť dopravnú obsluhu toho územia. Práve to by sa mohlo realizovať obslužnými komunikáciami, ktoré by sa neskôr na tie samotné kolektory zmenili. Ak už sa budú dávať peniaze do obchádzok alebo náhradných dopravných riešení, tak by sa mali dať priamo do toho, aby z nich vznikli kolektory," povedal predseda BSK Pavol Frešo.
Ministerstvo tvrdí, že nikdy nebránilo vyšším územným celkom stavať cesty cez svoje územie z vlastných prostriedkov. "Ak v danej lokalite je na to požadovaná územná rezerva," podotkol rezort.
Technické riešenie križovania diaľnic D4 a D1 bez kolektorov je však podľa aktivistov z občianskeho združenia (OZ) Triblavina v rozpore s normami. "Ak sa odborníci podpisujú pod záver, že križovatku Triblavina je potrebné vybudovať v obmedzenom rozsahu stavebných objektov, odporúčajú konať v rozpore s platnou zmluvou a v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní," uviedlo koncom októbra OZ Triblavina. Trvá na tom, aby sa prestavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou realizovala v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 a počítalo sa pri nej aj s kolektormi, ktoré podľa aktivistov odľahčia regionálnu dopravu.
Frešo v tom čase taktiež skonštatoval, že bol zhrozený, keď zistil, že odborná skupina súhlasila s návrhom, aby sa diaľnica D1 do Bratislavy prebudovala na osempruhovú a z plánov úplne vypadol zámer vybudovať pozdĺž diaľnice dvojpruhové kolektory.
Ministerstvo podporuje toto technické riešenie aj z dôvodu, že nie je podľa neho žiaduce koncentrovať dopravu do jedného miesta. "Naopak, je potrebné ju pri vstupe do mesta rozptýliť do viacerých vstupov a uplatňovať budovaný radiálno-okružný systém," vysvetlilo.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) informoval, že na stredajšej (23.11.) odbornej diskusii na Úrade BSK o riešení križovatky Triblavina a riešení výstavby diaľnice D1 zaznelo viacero návrhov. Jedným z nich je podľa kraja aj zachovanie súbežných obslužných komunikácií, ktoré vzniknú počas rekonštrukcie diaľnice a môžu nahradiť súbežné kolektory, s ktorými sa aktuálne pri budúcom riešení D1 medzi Bratislavou a Trnavou nepočíta, ale volajú po nich občianski aktivisti i BSK.
"Pri výstavbe rozšírenia diaľnice, ktoré bude sprevádzať aj jej zvýšenie o pol metra, aby sa tam mohol urobiť podjazd s D4, bude nutné urobiť dopravnú obsluhu toho územia. Práve to by sa mohlo realizovať obslužnými komunikáciami, ktoré by sa neskôr na tie samotné kolektory zmenili. Ak už sa budú dávať peniaze do obchádzok alebo náhradných dopravných riešení, tak by sa mali dať priamo do toho, aby z nich vznikli kolektory," povedal predseda BSK Pavol Frešo.
Ministerstvo tvrdí, že nikdy nebránilo vyšším územným celkom stavať cesty cez svoje územie z vlastných prostriedkov. "Ak v danej lokalite je na to požadovaná územná rezerva," podotkol rezort.
Technické riešenie križovania diaľnic D4 a D1 bez kolektorov je však podľa aktivistov z občianskeho združenia (OZ) Triblavina v rozpore s normami. "Ak sa odborníci podpisujú pod záver, že križovatku Triblavina je potrebné vybudovať v obmedzenom rozsahu stavebných objektov, odporúčajú konať v rozpore s platnou zmluvou a v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní," uviedlo koncom októbra OZ Triblavina. Trvá na tom, aby sa prestavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou realizovala v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 a počítalo sa pri nej aj s kolektormi, ktoré podľa aktivistov odľahčia regionálnu dopravu.
Frešo v tom čase taktiež skonštatoval, že bol zhrozený, keď zistil, že odborná skupina súhlasila s návrhom, aby sa diaľnica D1 do Bratislavy prebudovala na osempruhovú a z plánov úplne vypadol zámer vybudovať pozdĺž diaľnice dvojpruhové kolektory.
