Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grécke banky stratili prístup k finančným zdrojom ECB vo februári, keď centrálna banka eurozóny oznámila, že nebude prijímať krátkodobé dlhopisy gréckej vlády ako zábezpeku za úvery komerčným bankám.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 19. marca (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) zvýšila maximálny objem financií, ktoré môže grécka centrálna banka poskytnúť v rámci programu núdzovej likvidity (Emergency Liquidity Assistance, ELA) komerčným bankám o 400 miliónov eur na zhruba 70 miliárd eur. To je menej ako centrálna banka v Aténach požadovala. Uviedla to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou.
Podľa týchto nemenovaných zdrojov predstavenstvo ECB v stredu (18.3.) nevyhovelo žiadosti gréckej centrálnej banky, ktorá chcela zvýšiť objem financií v rámci ELA o 900 miliónov eur.
Grécke banky stratili prístup k finančným zdrojom ECB vo februári, keď centrálna banka eurozóny oznámila, že nebude prijímať krátkodobé dlhopisy gréckej vlády ako zábezpeku za úvery komerčným bankám. O ich likviditu sa tak musí starať grécka centrálna banka, pričom ECB má právo rozhodovať o maximálnej výške ELA a prípadne ju aj znížiť. ECB každý týždeň analyzuje situáciu v Grécku. Dôvodom sú obavy, že komerčné banky využívajú peniaze od centrálnej banky na nákup gréckych pokladničných poukážok a financujú tak vládu v Aténach, čo je v rozpore s pravidlami Európskej únie.
ECB pred týždňom, 12. marca povolila gréckej centrálnej banke zvýšiť objem financií v rámci ELA o 600 miliónov eur a 5. marca o 500 miliónov eur na 68,8 miliardy eur.
Novej gréckej ľavicovej vláde, ktorá zvíťazila v januárových voľbách vďaka sľubom, že zruší úsporné opatrenia a dosiahne nové podmienky úverov od veriteľov, dochádzajú peniaze na chod štátu. Vo februári sa jej síce podarilo dosiahnuť dohodu s partnermi v eurozóne o predĺžení záchranného programu o štyri mesiace, ale pod podmienkou, že im predloží dôveryhodný plán reforiem a začne ich aj realizovať. Ale doterajšie návrhy Atén podľa ministrov financií eurozóny, ECB aj Medzinárodného menového fondu nie sú dostatočné a nepomôžu zadlženej krajine postaviť sa znova na vlastné nohy.
Grécko musí pritom v piatok 20. marca splatiť dlhopisy v hodnote 2 miliardy eur a do konca marca zohnať peniaze na výplaty štátnych zamestnancov a na dôchodky.
Podľa týchto nemenovaných zdrojov predstavenstvo ECB v stredu (18.3.) nevyhovelo žiadosti gréckej centrálnej banky, ktorá chcela zvýšiť objem financií v rámci ELA o 900 miliónov eur.
Grécke banky stratili prístup k finančným zdrojom ECB vo februári, keď centrálna banka eurozóny oznámila, že nebude prijímať krátkodobé dlhopisy gréckej vlády ako zábezpeku za úvery komerčným bankám. O ich likviditu sa tak musí starať grécka centrálna banka, pričom ECB má právo rozhodovať o maximálnej výške ELA a prípadne ju aj znížiť. ECB každý týždeň analyzuje situáciu v Grécku. Dôvodom sú obavy, že komerčné banky využívajú peniaze od centrálnej banky na nákup gréckych pokladničných poukážok a financujú tak vládu v Aténach, čo je v rozpore s pravidlami Európskej únie.
ECB pred týždňom, 12. marca povolila gréckej centrálnej banke zvýšiť objem financií v rámci ELA o 600 miliónov eur a 5. marca o 500 miliónov eur na 68,8 miliardy eur.
Novej gréckej ľavicovej vláde, ktorá zvíťazila v januárových voľbách vďaka sľubom, že zruší úsporné opatrenia a dosiahne nové podmienky úverov od veriteľov, dochádzajú peniaze na chod štátu. Vo februári sa jej síce podarilo dosiahnuť dohodu s partnermi v eurozóne o predĺžení záchranného programu o štyri mesiace, ale pod podmienkou, že im predloží dôveryhodný plán reforiem a začne ich aj realizovať. Ale doterajšie návrhy Atén podľa ministrov financií eurozóny, ECB aj Medzinárodného menového fondu nie sú dostatočné a nepomôžu zadlženej krajine postaviť sa znova na vlastné nohy.
Grécko musí pritom v piatok 20. marca splatiť dlhopisy v hodnote 2 miliardy eur a do konca marca zohnať peniaze na výplaty štátnych zamestnancov a na dôchodky.
