Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ECB oznámila, že už nebude akceptovať grécke dlhopisy ako záruku za úvery komerčným bankám.
Autor TASR
Lisabon 16. februára (TASR) - Záchranný program poskytovania núdzovej likvidity bankám (Emergency liquidity assistance, ELA) je len dočasný prostriedok. Má slúžiť iba na pomoc solventným bankám a nie štátom eurozóny. Upozornil Peter Praet člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) v rozhovore pre dnešné vydanie portugalských novín Jornal de Negócios. Informovala o tom agentúra RTTNews.
Na otázku, či môže niektorá krajina stratiť prístup k ELA, a či by to znamenalo, že je "odrezaná" od menovej únie, Praet pripomenul, že program núdzovej likvidity je určený bankám, a nie štátom. Dodal, že sa nebude vyjadrovať k špekuláciám. "Nebudem komentovať rôzne špekulatívne scenáre," vyhlásil.
ECB tento mesiac sprísnila svoj postoj ku Grécku. Oznámila, že už nebude akceptovať grécke dlhopisy ako záruku za úvery komerčným bankám. To znamená, že ECB presunula finančné bremeno na grécku národnú banku, ktorá sa musí teraz sama starať o likviditu gréckych bánk. ECB týmto opatrením reagovala na fakt, že vláda v Aténach odmieta pokračovať v úsporných opatreniach, ktoré sú podmienkou finančnej pomoci.
Problémové krajiny eurozóny majú však k dispozícii ešte núdzovú úverovú linku ELA, ktorú teraz využívajú grécke banky. Jej prostredníctvom dostávajú potrebnú likviditu, ale riziká znáša grécka centrálna banka. No aj tieto úvery podliehajú schváleniu ECB, čo znamená, že za určitých okolností ich môže odmietnuť.
ECB zatiaľ naopak zvýšila sumu, ktorú môžu grécke banky čerpať v rámci ELA. Presnejšie, vo štvrtok (12.2.) zvýšila limit na objem financií, ktorý môžu grécke komerčné banky získať prostredníctvom programu ELA a približne o 5 miliárd na celkových 65 miliárd eur. Toto zvýšenie platí do 18. februára, keď Rada guvernérov ECB opätovne posúdi situáciu.
Podľa jedného z bankárov za najnovším krokom ECB nemusí byť iba finančná situácia gréckych bánk, ale môže to znamenať aj prípravu na očakávané zvýšenie neistoty počas tohto týždňa.
Dnes sa totiž v Bruseli zídu ministri financií eurozóny a hlavnou témou ich rokovaní bude dohoda o gréckom dlhu.
Nová grécka vláda premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorá sa ujala moci koncom januára, požaduje od partnerov v eurozóne, aby ustúpili od podmienok terajšieho záchranného programu, kam patria aj prísne úsporné opatrenia. S tým však štáty eurozóny nesúhlasia a vyzývajú Grécko, aby plnilo svoje záväzky.
Na otázku, či môže niektorá krajina stratiť prístup k ELA, a či by to znamenalo, že je "odrezaná" od menovej únie, Praet pripomenul, že program núdzovej likvidity je určený bankám, a nie štátom. Dodal, že sa nebude vyjadrovať k špekuláciám. "Nebudem komentovať rôzne špekulatívne scenáre," vyhlásil.
ECB tento mesiac sprísnila svoj postoj ku Grécku. Oznámila, že už nebude akceptovať grécke dlhopisy ako záruku za úvery komerčným bankám. To znamená, že ECB presunula finančné bremeno na grécku národnú banku, ktorá sa musí teraz sama starať o likviditu gréckych bánk. ECB týmto opatrením reagovala na fakt, že vláda v Aténach odmieta pokračovať v úsporných opatreniach, ktoré sú podmienkou finančnej pomoci.
Problémové krajiny eurozóny majú však k dispozícii ešte núdzovú úverovú linku ELA, ktorú teraz využívajú grécke banky. Jej prostredníctvom dostávajú potrebnú likviditu, ale riziká znáša grécka centrálna banka. No aj tieto úvery podliehajú schváleniu ECB, čo znamená, že za určitých okolností ich môže odmietnuť.
ECB zatiaľ naopak zvýšila sumu, ktorú môžu grécke banky čerpať v rámci ELA. Presnejšie, vo štvrtok (12.2.) zvýšila limit na objem financií, ktorý môžu grécke komerčné banky získať prostredníctvom programu ELA a približne o 5 miliárd na celkových 65 miliárd eur. Toto zvýšenie platí do 18. februára, keď Rada guvernérov ECB opätovne posúdi situáciu.
Podľa jedného z bankárov za najnovším krokom ECB nemusí byť iba finančná situácia gréckych bánk, ale môže to znamenať aj prípravu na očakávané zvýšenie neistoty počas tohto týždňa.
Dnes sa totiž v Bruseli zídu ministri financií eurozóny a hlavnou témou ich rokovaní bude dohoda o gréckom dlhu.
Nová grécka vláda premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorá sa ujala moci koncom januára, požaduje od partnerov v eurozóne, aby ustúpili od podmienok terajšieho záchranného programu, kam patria aj prísne úsporné opatrenia. S tým však štáty eurozóny nesúhlasia a vyzývajú Grécko, aby plnilo svoje záväzky.
