Frankfurt nad Mohanom 16. júla (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) dnes mierne zvýšila núdzové financovanie gréckych bánk. Tento krok by mal pomôcť, aby sa banky v krajine aspoň čiastočne otvorili. Vlády krajín eurozóny sa predtým v princípe dohodli na novom trojročnom programe pomoci Aténam. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.

Prezident ECB Mario Draghi po rokovaní Rady guvernérov oznámil zvýšenie programu poskytovania núdzovej likvidity ELA pre grécke banky o 900 miliónov eur. Draghi uviedol, že boli obnovené podmienky, ktoré umožnili zvýšenie programu ELA, ktorého strop sa štyri týždne nezmenil.

Podľa Draghiho ECB bola vždy presvedčená a konala v súlade s predpokladom, že Grécko zostane členom eurozóny. To však podľa neho závisí od gréckej vlády a ostatných členských štátov menovej únie, nie od centrálnej banky.

Šéf centrálnej banky tiež odmietol obvinenia, že ECB spôsobila problémy gréckych bánk. Poukázal na to, že najväčšie vyberanie vkladov splývalo s politickými udalosťami, ako boli januárové voľby a stroskotanie rokovaní s veriteľmi v júni.

Rada guvernérov ECB dnes ponechala úrokové sadzby v súlade s očakávaniami nezmenené. Kľúčový úrok tak zostal na úrovni 0,05 % a depozitná sadzba na -0,20 %.

Draghi ďalej uviedol, že ECB bude pokračovať v programe nákupu aktív do septembra 2016 alebo dovtedy, kým sa tempo rastu spotrebiteľských cien nezvýši na úroveň inflačného cieľa banky. ECB zaručuje cenovú stabilitu pri medziročnej miere inflácie tesne pod dvoma percentami. Banka v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania mesačne nakupuje cenné papiere za 60 miliárd eur. "Program nákupu aktív pokračuje hladko," povedal Draghi. Tiež označil zníženie dlhovej záťaže Grécka za "nekontroverzné". Problém zníženia dlhovej záťaže je podľa neho možné riešiť v legislatívnom rámci eurozóny.