Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Správa o záťažových testoch je prvým konkrétnym krokom v krátkodobom horizonte bezpečnostných opatrení.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 16. októbra (TASR) - Európska komisia dnes vydala správu založenú na záťažových testoch európskych krajín o odolnosti európskeho plynového systému pred nadchádzajúcou zimou vo svetle vzťahov s Ruskou federáciou.
Komisia pripomenula, že Európania si oprávnene kladú otázky, čo sa stane, ak budú dodávky ruského plynu prerušené, či budú mať domácnosti a podniky dostatok energie, a čo môže EÚ a jej členské štáty v tejto záležitosti robiť.
Odpoveď komisie je taká, že väčšie množstvo zemného plyn bude doručené do domácností a podnikov, ak členské štáty budú spolupracovať a umožnia naplno sa prejaviť trhovým silám v tomto rezorte. Vládne intervencie musia byť starostlivo pripravené na regionálnej úrovni, aby ich v prípade potreby stačilo len "nakopnúť".
Správa zahŕňa konkrétne krátkodobé odporúčania pre najzraniteľnejšie členské štáty EÚ a susedné krajiny únie.
Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger v tejto súvislosti uviedol, že EÚ nečaká so založenými rukami, ale urobí všetko, aby jej členské štáty boli pripravené.
"Po prvýkrát máme úplný obraz rizík a možných riešení. Ak budeme pracovať spoločne, prejavíme solidaritu a splníme odporúčania tejto správy, ani jedna domácnosť v EÚ nezostane počas zimy bez tepla," uviedol Oettinger.
EÚ pre ruský plyn v ohrození
Súčasný rusko-ukrajinský spor o dodávky plynu stavia EÚ znova do ohrozenia, tak ako v roku 2009. S blížiacou sa zimou chce mať komisia jasnú predstavu o tom, kde by mohli vzniknúť najväčšie nedostatky a ako by mohli byť zmiernené.
Správa komisie uvádza výsledky modelových situácií v 38 európskych krajinách - členských štátov EÚ a ich susedných krajín. Analyzuje rôzne scenáre, najmä úplné zastavenie ruských dodávok plynu do EÚ počas šiestich mesiacov.
Dlhotrvajúce narušenie dodávok by malo jasný dosah na EÚ. Najzraniteľnejšie sú Bosna a Hercegovina, Estónsko, Fínsko, Macedónsko a Srbsko, ktorým by v tomto prípade chýbalo až 60 % plynu, ktorý potrebujú. To znamená, že by utrpeli aj domácnosti, nielen podniky. Komisia zdôrazňuje, že pri užšej spolupráci krajín, namiesto prijímania čisto vnútroštátnych opatrení, by spotrebitelia nemuseli byť odrezaní od dodávok plynu.
Národné správy ukázali, že krajiny EÚ a ich susedia predvídajú širokú škálu opatrení na zmiernenie vplyvov prerušenia dodávok plynu - od diverzifikácií svojich dodávok, cez použitie rezerv a strategické zásoby, až po znižovanie spotreby a náhradu iných druhov palív tam, kde je to možné. Všeobecne sú tieto plány príliš obmedzené na vnútroštátny trh a príliš rýchle intervenčné opatrenia. Podľa Bruselu trhový prístup by mal byť vedúcim princípom a netrhové opatrenia (uvoľnenie strategických zásob, zmena paliva, krátenie dodávok) použité len vtedy, ak trh zlyhá.
Správa o záťažových testoch je prvým konkrétnym krokom v krátkodobom horizonte bezpečnostných opatrení. Odporúčania obsiahnuté v správe budú sprevádzať opatrenia s cieľom zlepšiť bezpečnosť energetických dodávok do EÚ: dobudovanie vnútorného trhu s energiou, zvýšenie energetickej účinnosti, diverzifikáciu vonkajších zdrojov dodávok a využitie domácich zdrojov (fosílnych i nefosílnych).
V súčasnosti EÚ dováža 53 % energie, ktorú spotrebuje. Energetická závislosť sa vzťahuje len na surovú ropu (takmer 90 %), na zemný plyn (66 %), v menšej miere na tuhé palivá (42 %) a jadrové palivo (40 %). Približne polovica spotreby primárnej energie v EÚ (48 %) sa používa na vykurovanie a ohrev vody.
Komisia pripomenula, že Európania si oprávnene kladú otázky, čo sa stane, ak budú dodávky ruského plynu prerušené, či budú mať domácnosti a podniky dostatok energie, a čo môže EÚ a jej členské štáty v tejto záležitosti robiť.
Odpoveď komisie je taká, že väčšie množstvo zemného plyn bude doručené do domácností a podnikov, ak členské štáty budú spolupracovať a umožnia naplno sa prejaviť trhovým silám v tomto rezorte. Vládne intervencie musia byť starostlivo pripravené na regionálnej úrovni, aby ich v prípade potreby stačilo len "nakopnúť".
Správa zahŕňa konkrétne krátkodobé odporúčania pre najzraniteľnejšie členské štáty EÚ a susedné krajiny únie.
Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger v tejto súvislosti uviedol, že EÚ nečaká so založenými rukami, ale urobí všetko, aby jej členské štáty boli pripravené.
"Po prvýkrát máme úplný obraz rizík a možných riešení. Ak budeme pracovať spoločne, prejavíme solidaritu a splníme odporúčania tejto správy, ani jedna domácnosť v EÚ nezostane počas zimy bez tepla," uviedol Oettinger.
EÚ pre ruský plyn v ohrození
Súčasný rusko-ukrajinský spor o dodávky plynu stavia EÚ znova do ohrozenia, tak ako v roku 2009. S blížiacou sa zimou chce mať komisia jasnú predstavu o tom, kde by mohli vzniknúť najväčšie nedostatky a ako by mohli byť zmiernené.
Správa komisie uvádza výsledky modelových situácií v 38 európskych krajinách - členských štátov EÚ a ich susedných krajín. Analyzuje rôzne scenáre, najmä úplné zastavenie ruských dodávok plynu do EÚ počas šiestich mesiacov.
Dlhotrvajúce narušenie dodávok by malo jasný dosah na EÚ. Najzraniteľnejšie sú Bosna a Hercegovina, Estónsko, Fínsko, Macedónsko a Srbsko, ktorým by v tomto prípade chýbalo až 60 % plynu, ktorý potrebujú. To znamená, že by utrpeli aj domácnosti, nielen podniky. Komisia zdôrazňuje, že pri užšej spolupráci krajín, namiesto prijímania čisto vnútroštátnych opatrení, by spotrebitelia nemuseli byť odrezaní od dodávok plynu.
Národné správy ukázali, že krajiny EÚ a ich susedia predvídajú širokú škálu opatrení na zmiernenie vplyvov prerušenia dodávok plynu - od diverzifikácií svojich dodávok, cez použitie rezerv a strategické zásoby, až po znižovanie spotreby a náhradu iných druhov palív tam, kde je to možné. Všeobecne sú tieto plány príliš obmedzené na vnútroštátny trh a príliš rýchle intervenčné opatrenia. Podľa Bruselu trhový prístup by mal byť vedúcim princípom a netrhové opatrenia (uvoľnenie strategických zásob, zmena paliva, krátenie dodávok) použité len vtedy, ak trh zlyhá.
Správa o záťažových testoch je prvým konkrétnym krokom v krátkodobom horizonte bezpečnostných opatrení. Odporúčania obsiahnuté v správe budú sprevádzať opatrenia s cieľom zlepšiť bezpečnosť energetických dodávok do EÚ: dobudovanie vnútorného trhu s energiou, zvýšenie energetickej účinnosti, diverzifikáciu vonkajších zdrojov dodávok a využitie domácich zdrojov (fosílnych i nefosílnych).
V súčasnosti EÚ dováža 53 % energie, ktorú spotrebuje. Energetická závislosť sa vzťahuje len na surovú ropu (takmer 90 %), na zemný plyn (66 %), v menšej miere na tuhé palivá (42 %) a jadrové palivo (40 %). Približne polovica spotreby primárnej energie v EÚ (48 %) sa používa na vykurovanie a ohrev vody.
Ruská Štátna duma pripravuje návrh zákazu reexportu zemného plynu
Prvý podpredseda výboru ruskej Štátnej dumy pre priemysel Vladimir Guteňov navrhuje zo zákona zakázať reexport ruského zemného plynu na Ukrajinu, informovala ukrajinská agentúra Ukrinform.
Guteňov navrhuje, aby každá zmluva na export ruského zemného plynu obsahovala klauzulu o zákaze jeho reexportu, ak zahraničný partner neplní zmluvné záväzky o zaplatení minimálne ročného objemu zemného plynu v súlade s princípom "odober a zaplať". Druhým prípadom, keď by podľa Guteňova mal byť zakázaný reexport ruského zemného plynu, je situácia, keď odoberajúca krajina má dlh voči Rusku.
Poslanec informoval, že v Štátnej dume sa pracuje na návrhu príslušného zákona, ktorým sa plénum mohlo zaoberať ešte v rámci súčasného jesenného zasadnutia.
Agentúra Ukrinform pripomenula, že príjmy z vývozu zemného plynu sú podstatným zdrojom federálneho rozpočtu Ruska.
Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom od polovice júna Ukrajine plyn nedodáva, pričom dodávky zastavila po tom, ako sa s Kyjevom nedohodla na splatení dlhu za predchádzajúce dodávky ani na nových cenách. Dlh za dodaný plyn dosiahol podľa Gazpromu 5,3 miliardy dolárov (4,15 miliardy eur). Ukrajina ale tvrdí, že Gazprom jej stanovil príliš vysokú cenu, s ktorou nemôže súhlasiť.
V súčasnosti sa Rusko, Ukrajina a Európska únia v rámci trojstranných rokovaní snažia nájsť riešenie sporu, pričom na stretnutí 26. septembra komisár Oettinger navrhol takzvaný zimný balík. V rámci neho by Kyjev mal do konca tohto roka zaplatiť zo svojho dlhu Rusku 3,1 miliardy dolárov. Zato by mal Gazprom dodať v zimných mesiacoch Ukrajine minimálne päť miliárd kubických metrov (m3) plynu za cenu 385 dolárov/1000 m3. K podpísaniu však zatiaľ nedošlo, pričom Kyjev nesúhlasí s harmonogramom splátok.
Rusko požaduje, aby mu Ukrajina zaplatila v dvoch splátkach, dve miliardy dolárov ešte pred obnovením dodávok plynu a ďalších 1,1 miliardy dolárov do konca roka. Kyjev ale žiada zmenu na tri splátky, z toho prvú v hodnote 1,5 miliardy dolárov a ďalšie dve po 800 miliónov dolárov. Navyše, prvú splátku chce uvoľniť až po obnovení dodávok plynu.
V stredu 8. októbra ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk nevylúčil, že ukrajinská vláda by sa mohla v súvislosti s plynovou krízou obrátiť na arbitrážny súd v Štokholme. Cieľom je dosiahnuť stanovenie dočasných podmienok a ceny pre dodávky ruského plynu na Ukrajinu, ak sa jej v rámci trojstranných rokovaní nepodarí docieliť s Ruskom predbežnú dohodu. Európska komisia navrhla. aby sa ďalšie kolo trojstranných rokovaní uskutočnilo 21. októbra v Berlíne.
Prvý podpredseda výboru ruskej Štátnej dumy pre priemysel Vladimir Guteňov navrhuje zo zákona zakázať reexport ruského zemného plynu na Ukrajinu, informovala ukrajinská agentúra Ukrinform.
Guteňov navrhuje, aby každá zmluva na export ruského zemného plynu obsahovala klauzulu o zákaze jeho reexportu, ak zahraničný partner neplní zmluvné záväzky o zaplatení minimálne ročného objemu zemného plynu v súlade s princípom "odober a zaplať". Druhým prípadom, keď by podľa Guteňova mal byť zakázaný reexport ruského zemného plynu, je situácia, keď odoberajúca krajina má dlh voči Rusku.
Poslanec informoval, že v Štátnej dume sa pracuje na návrhu príslušného zákona, ktorým sa plénum mohlo zaoberať ešte v rámci súčasného jesenného zasadnutia.
Agentúra Ukrinform pripomenula, že príjmy z vývozu zemného plynu sú podstatným zdrojom federálneho rozpočtu Ruska.
Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom od polovice júna Ukrajine plyn nedodáva, pričom dodávky zastavila po tom, ako sa s Kyjevom nedohodla na splatení dlhu za predchádzajúce dodávky ani na nových cenách. Dlh za dodaný plyn dosiahol podľa Gazpromu 5,3 miliardy dolárov (4,15 miliardy eur). Ukrajina ale tvrdí, že Gazprom jej stanovil príliš vysokú cenu, s ktorou nemôže súhlasiť.
V súčasnosti sa Rusko, Ukrajina a Európska únia v rámci trojstranných rokovaní snažia nájsť riešenie sporu, pričom na stretnutí 26. septembra komisár Oettinger navrhol takzvaný zimný balík. V rámci neho by Kyjev mal do konca tohto roka zaplatiť zo svojho dlhu Rusku 3,1 miliardy dolárov. Zato by mal Gazprom dodať v zimných mesiacoch Ukrajine minimálne päť miliárd kubických metrov (m3) plynu za cenu 385 dolárov/1000 m3. K podpísaniu však zatiaľ nedošlo, pričom Kyjev nesúhlasí s harmonogramom splátok.
Rusko požaduje, aby mu Ukrajina zaplatila v dvoch splátkach, dve miliardy dolárov ešte pred obnovením dodávok plynu a ďalších 1,1 miliardy dolárov do konca roka. Kyjev ale žiada zmenu na tri splátky, z toho prvú v hodnote 1,5 miliardy dolárov a ďalšie dve po 800 miliónov dolárov. Navyše, prvú splátku chce uvoľniť až po obnovení dodávok plynu.
V stredu 8. októbra ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk nevylúčil, že ukrajinská vláda by sa mohla v súvislosti s plynovou krízou obrátiť na arbitrážny súd v Štokholme. Cieľom je dosiahnuť stanovenie dočasných podmienok a ceny pre dodávky ruského plynu na Ukrajinu, ak sa jej v rámci trojstranných rokovaní nepodarí docieliť s Ruskom predbežnú dohodu. Európska komisia navrhla. aby sa ďalšie kolo trojstranných rokovaní uskutočnilo 21. októbra v Berlíne.
