Brusel 8. apríla (TASR) - Oblasť štrukturálnych fondov a prostriedky na rozvoj vidieka opísal predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso ako hlavné výzvy pre Slovensko z hľadiska čerpania eurofondov v rámci súčasného programovacieho obdobia. Po skončení rokovania s predsedom vlády SR Robertom Ficom Barroso uviedol, že EK má záujem o minimalizáciu rizika, ktoré Slovensku hrozí nevyčerpaním vyčlenených európskych prostriedkov.

"Chceme ešte v tomto roku zabrániť finančným stratám," uviedol Barroso počas tlačovej besedy s Ficom. Pripomenul, že experti EK a SR budú spolu analyzovať možnosti čo najadekvátnejšieho čerpania fondov a rýchlej implementácie programu EK, pričom hlavným cieľom zostáva zvýšenie absorpčnej kapacity Slovenska v oblasti eurofondov.

Barroso zdôraznil, že komisia má záujem, aby finančné prostriedky z rozpočtu EÚ, vyčlenené pre Slovensko, boli správne čerpané, čiže v prospech projektov ekonomického rastu a zamestnanosti.

Slovenský premiér predsedu EK ubezpečil, že to je aj v záujme Slovenska a zdôraznil, že peniaze, ktoré sa podarí získať z "ohrozenej" sumy vo výške od 250 do 600 miliónov eur v rámci súčasného programovacieho obdobia, ako aj eurofondy pre obdobie 2014-2020, budú čerpané v prospech projektov, ktoré budú prínosom pre udržateľný rast, tvorbu zamestnanosti a záujmy širokej verejnosti.

Robert Fico o prijatí u Barrosa na tému čerpanie eurofondov



"Máme na Slovensku dobré príklady realokácie eurofondov," uviedol Fico a pripomenul Barrosovi, že aj vďaka jeho návrhom môže Slovensko presúvať potrebné finančné zdroje z eurofondov na zamestnávanie mladých ľudí. Tento program je podľa neho úspešný, aj preto by Slovensko privítalo možnosť realokácie ďalších zdrojov pre zamestnávanie mladých ľudí.

Barroso vo svojom príhovore ocenil kroky slovenskej vlády vedúce k znižovaniu miery nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku.

Z hľadiska budúceho programovacieho obdobia na roky 2014-2020 Fico uviedol, že ak chce Slovensko udržať svoj pozitívny hospodársky rast, znižovať nezamestnanosť a udržať deficit na úrovni 3 percent bez hrozby ďalšieho zadlžovania, tak musí využiť prostriedky vyčlenené na toto obdobie predovšetkým na podporu udržateľného rastu.

"Oceňujem, že tento postoj zaujala aj Európska komisia, pretože vláda SR mala pocit, že bude tlak zo strany komisie na financovanie takzvaných mäkkých opatrení, školení, tréningov a rekvalifikácií, ktoré nemajú taký efekt na podporu hospodárskeho rastu ako financovanie infraštruktúry," zdôraznil Fico. Uvítal postoj Barrosa a EK, že majú záujem podporovať projekty, ktoré SR považuje za prioritné.

R. Fico: Ďakujem Barrosovi za ústretovosť pri rokovaniach o eurofondoch

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Slovenský premiér Robert Fico po dnešnom rokovaní s predsedom Európskej komisie (EK) Josém Manuelom Barrosom v Bruseli nespresnil, o akú výšku ohrozených eurofondov chce jeho vláda zabojovať. To bude podľa jeho slov výsledkom rokovaní expertov z oboch strán, pričom ocenil ústretovosť Európskej komisie a aj jej predsedu voči slovenským požiadavkám. Fico v odpovedi na otázku TASR, aké sumy z odhadovaných 250 až 600 miliónov eur je možné ešte zachrániť, pripomenul, že jeho vláda v tomto smere bojuje s dedičstvom predchádzajúcej vlády. Podľa jeho slov na obdobie rokov 2011-2013 bolo vyčlenených 1,7 miliardy eur, pričom v roku 2011 sa neminulo nič.

"Aj preto sú teraz tieto peniaze pred nami a musia byť minuté do konca tohto roku," zdôraznil Fico. A pripomenul platnosť vzorca n+2, čo v praxi znamená, že prostriedky z eurofondov vyčlenené napríklad na rok 2011, musia byť minuté do konca roku 2013.

Riziko, že tieto peniaze Slovensko neminie a prepadnú, dnes spomenul aj Barroso, zároveň však dodal, že obe strany, EK a slovenská vláda, sa dohodli na vytvorení expertného tímu, ktorého cieľom je prerokovať možnosť presmerovania nevyčerpaných eurofondov na projekty pre zamestnanosť mladých ľudí alebo osôb nad 50 rokov, na infraštruktúru a zdravotnícku oblasť.

"Máme projekty v zdravotníckej infraštruktúre, kde nám experti hovoria, že keby sa uvoľnili tieto peniaze a bolo by ich možné realokovať, vedeli by sme významne posilniť zdravotnícky sektor," uviedol Fico.

Premiér SR zdôraznil, že najmä podpora zamestnanosti, hospodárskeho rastu, infraštruktúry a zdravotníctva, sú hlavné námety, s ktorými Slováci pôjdu na rokovania s expertmi EK. Zároveň pripomenul ďalšiu možnosť, ktorú má po ruke EK a to je zmena nariadenia EK, čo by viedlo k predĺženiu čerpania nevyužitých eurofondov o ďalší rok.

"Všetko musí byť uzatvorené do 7. decembra 2013. Preto vítam, že v máji budeme poznať posun v rokovaniach medzi EK a našou vládou. My sme maximálne ústretoví a ďakujem predsedovi EK, že takú ústretovosť prejavuje aj komisia," skonštatoval Fico.


Slovensko je po technickej stránke dobre pripravené na nastávajúce rokovania s expertmi Európskej komisie (EK) zamerané na efektívne čerpanie nevyužitých zdrojov z európskych fondov. Skonštatoval to podpredseda vlády SR pre investície Ľubomír Vážny na okraj dnešného rokovanie slovenskej vládnej delegácie s predsedom EK Josém Manuelom Barrosom.

R. Fico o možnosti realokácie eurofondov pre zníženie nezamestnanosti

Ľ. Vážny: Musíme nájsť riešenia na čerpanie eurofondov bez zmeny naradení EÚ

Slovenská delegácia pod vedením premiéra Roberta Fica, ktorej súčasťou bol aj minister financií Peter Kažimír a podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, sa dnes v Bruseli stretla s Barrosom aj podpredsedom EK Marošom Šefčovičom. Hlavnou témou rokovania boli dôležité ekonomické otázky, predovšetkým čerpanie európskych fondov, ktoré môže Slovenská republika získať v aktuálnom období, ako aj možná realokácia týchto zdrojov.

"Rokovania v prvej etape už prebehli a teraz máme nájsť ďalšie riešenia, ktoré by nám umožnili zmysluplné čerpanie týchto prostriedkov bez zmeny nariadení EK a Európskeho parlamentu (EP)," zhodnotil Vážny v rozhovore pre TASR rokovania v Bruseli.

Podľa jeho slov jedným z podnetov dnešného rokovania je záväzok poskytnúť do 22. mája, do najbližšieho summitu EÚ, rozhodnutie o tom, či sme schopní použiť nevyčerpané eurofondy z minulých rokov aj bez zmeny nariadení zo strany EK a EP, alebo či budeme musieť ísť cestou zmeny nariadení, čo je podľa Vážneho podstatne komplikovanejšia situácia.

Zmeny nariadení znamená možnosť predĺženia platnej dvojročnej doby čerpania eurofondov z predošlých rokov o ďalší rok, čiže pre eurofondy z roku 2011 by to znamenalo predĺžiť ich splatnosť do konca roku 2014.

Podpredseda vlády zdôraznil, že pre Slovensko by z časového hľadiska aj z hľadiska implementačnej schémy bolo najlepšie nemeniť platné nariadenia a pokúsiť sa vyčerpať ešte počas tohto roku prostriedky z eurofondov určené pre konkrétne operačné programy.

"Dostalo sa nám v poslednom čase pochvaly, že sme tento proces uchopili pevnejšie do rúk a že sme napríklad na rizikové operačné programy prijali krízový manažment, kde je zabezpečená osobná zodpovednosť pracovníkov," opísal Vážny postoj Bruselu k snahám slovenskej vlády nestratiť možnosť kontroly nad eurofondami.

Vážny v tomto kontexte upozornil, že vláda sa snaží riešiť možné naplnenie operačných programov aj inými aktivitami. Pripomenul, že v sobotu (13.4.) sa uskutoční rokovanie o rizikových operačných programoch aj za účasti ostatných strán, ktoré majú ambíciu zúčastniť sa týchto programov a ktoré by chceli čerpať oprávnené náklady a výdavky do konca tohto roka, ak to nevyjde s programami, ktoré na to boli pripravené a na ktoré boli peniaze určené.

Ľ. Vážny o pripravenosti SR na rokovania s EÚ o čerpaní eurofondov