Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nájdu sa však aj takí, ktorí by sa vrátili k slovenskej korune. Paradoxne, ide väčšinou o mladých ľudí.
Autor TASR
Bratislava 14. júna (TASR) - Ľudia na Slovensku hodnotia vstup krajiny do eurozóny nejednoznačne. Približne 70 % občanov je s eurom spokojných. Nájdu sa však aj takí, ktorí by sa vrátili k slovenskej korune. Paradoxne, ide väčšinou o mladých ľudí. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky pre spoločnosť TopForex, ktorý sa uskutočnil koncom minulého roka.
Od momentu fixácie kurzu slovenskej koruny k euru uplynulo 10 rokov. Slovensko pristúpilo k stanoveniu konverzného kurzu 8. júla v roku 2008. "Zástancovia prijatia eura v Česku často argumentujú slovenskou skúsenosťou, kde sa podľa nich ukázalo, že prijatie eura nemá dlhodobé negatívne vplyvy, skôr naopak. Odporcovia prijatia eura však tiež občas argumentujú Slovenskom. Vo finále ale ide hlavne o to, ako sa s projektom zžijú obyvatelia," skonštatoval hlavný analytik spoločnosti TopForex Peter Bukov.
Slováci však prijatie spoločnej meny hodnotia nejednoznačne. Podľa prieskumu je zhruba 70 % Slovákov s eurom spokojných. Zároveň by sa však viac ako polovica respondentov rada vrátila k slovenskej korune. Zaujímavosťou je to, že najviac sú za návrat ku korune mladí ľudia vo veku 18 až 29 rokov. Naopak, najviac proti korune je veková skupina ľudí nad 61 rokov.
Za hlavné výhody eura pritom Slováci považujú jednoduché cestovanie bez nutnosti výmeny valút a zrozumiteľnosť cien, za najväčšiu nevýhodu zas makroekonomické a menovo-politické riziká. Medzi vzdelanejšími respondentmi prieskumu zaznieva i argument, že prijatie eura zvyšuje diplomatickú váhu štátu v rámci Európskej únie. "Členské krajiny eurozóny sa totiž pravidelne stretávajú na separátnych schôdzkach, pričom v niektorých situáciách môžu byť rozhodnutia prijaté na takomto stretnutí následne iba oznámené ako fakt zvyšku Európskej únie," myslí si Bukov. Na druhej strane, prax podľa neho ukazuje, že trendy v oblasti menovej politiky eurozóny nastavujú hlavne veľké krajiny ako Nemecko a Francúzsko, pričom každý člen sa vstupom do eurozóny prakticky vzdáva časti svojej suverenity, konkrétne menovej politiky.
Hodnotenie zavedenia eura na Slovensku teda nemá ani po 10 rokoch jednoznačnú odpoveď. Firmy spravidla spoločnú menu vítajú, odpadajú im náklady s konverziou a sú tiež atraktívnejšie pre zahraničné investície. Obyvatelia si na eurá v peňaženkách tiež rýchlo zvykli a vnímajú výhody meny, napriek tomu však nie sú schopní jednoznačne odpovedať na jednoduchú otázku, či je to "lepšie alebo horšie".
Myšlienky na atraktivitu slovenskej koruny zo spoločnosti zďaleka nevyprchali ani v časoch ekonomickej prosperity, ktorú krajina v súčasnosti zažíva. Podľa spoločnosti TopForex sa dá preto domnievať, že v časoch ekonomickej recesie môže byť volanie po slovenskej korune silnejšie.
Podobné nálady ohľadom eura sú aj v susednej Českej republike. Ako upozornila spoločnosť, väčšina firiem je podľa nedávneho prieskumu proti a vznikajúca vláda bude tiež pomerne euroskeptická, takže sa nedá veľmi očakávať, že by chcela podniknúť kroky smerujúce k prijatiu eura.
Od momentu fixácie kurzu slovenskej koruny k euru uplynulo 10 rokov. Slovensko pristúpilo k stanoveniu konverzného kurzu 8. júla v roku 2008. "Zástancovia prijatia eura v Česku často argumentujú slovenskou skúsenosťou, kde sa podľa nich ukázalo, že prijatie eura nemá dlhodobé negatívne vplyvy, skôr naopak. Odporcovia prijatia eura však tiež občas argumentujú Slovenskom. Vo finále ale ide hlavne o to, ako sa s projektom zžijú obyvatelia," skonštatoval hlavný analytik spoločnosti TopForex Peter Bukov.
Slováci však prijatie spoločnej meny hodnotia nejednoznačne. Podľa prieskumu je zhruba 70 % Slovákov s eurom spokojných. Zároveň by sa však viac ako polovica respondentov rada vrátila k slovenskej korune. Zaujímavosťou je to, že najviac sú za návrat ku korune mladí ľudia vo veku 18 až 29 rokov. Naopak, najviac proti korune je veková skupina ľudí nad 61 rokov.
Za hlavné výhody eura pritom Slováci považujú jednoduché cestovanie bez nutnosti výmeny valút a zrozumiteľnosť cien, za najväčšiu nevýhodu zas makroekonomické a menovo-politické riziká. Medzi vzdelanejšími respondentmi prieskumu zaznieva i argument, že prijatie eura zvyšuje diplomatickú váhu štátu v rámci Európskej únie. "Členské krajiny eurozóny sa totiž pravidelne stretávajú na separátnych schôdzkach, pričom v niektorých situáciách môžu byť rozhodnutia prijaté na takomto stretnutí následne iba oznámené ako fakt zvyšku Európskej únie," myslí si Bukov. Na druhej strane, prax podľa neho ukazuje, že trendy v oblasti menovej politiky eurozóny nastavujú hlavne veľké krajiny ako Nemecko a Francúzsko, pričom každý člen sa vstupom do eurozóny prakticky vzdáva časti svojej suverenity, konkrétne menovej politiky.
Hodnotenie zavedenia eura na Slovensku teda nemá ani po 10 rokoch jednoznačnú odpoveď. Firmy spravidla spoločnú menu vítajú, odpadajú im náklady s konverziou a sú tiež atraktívnejšie pre zahraničné investície. Obyvatelia si na eurá v peňaženkách tiež rýchlo zvykli a vnímajú výhody meny, napriek tomu však nie sú schopní jednoznačne odpovedať na jednoduchú otázku, či je to "lepšie alebo horšie".
Myšlienky na atraktivitu slovenskej koruny zo spoločnosti zďaleka nevyprchali ani v časoch ekonomickej prosperity, ktorú krajina v súčasnosti zažíva. Podľa spoločnosti TopForex sa dá preto domnievať, že v časoch ekonomickej recesie môže byť volanie po slovenskej korune silnejšie.
Podobné nálady ohľadom eura sú aj v susednej Českej republike. Ako upozornila spoločnosť, väčšina firiem je podľa nedávneho prieskumu proti a vznikajúca vláda bude tiež pomerne euroskeptická, takže sa nedá veľmi očakávať, že by chcela podniknúť kroky smerujúce k prijatiu eura.
