Podľa aktuálnych odhadov by globálna ekonomika mala v tomto roku vzrásť približne o 3,2 %.
Autor TASR
Rijád/New York 29. apríla (TASR) - Štátne dlhy sú najvyššie od napoleonských vojen, uviedol šéf Svetového ekonomického fóra (WEF) Borge Brende. Ak vlády podľa neho neprijmú správne opatrenia, svet čaká desaťročie nízkeho rastu. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.
Brende v nedeľu (28. 4.) na konferencii WEF venovanej globálnej spolupráci, rastu a energetike v Saudskej Arábii varoval, že verejné dlhy v pomere k výkonom ekonomík sú blízko úrovniam, aké sme nevideli od tridsiatych rokov devätnásteho storočia, a že vyspelým ekonomikám hrozí stagflácia.
Podľa aktuálnych odhadov by globálna ekonomika mala v tomto roku vzrásť približne o 3,2 %. "To nie je zlé, ale ani to nie je tempo, na ktoré sme si zvykli, celé desaťročia sa rast pohyboval na úrovni 4 %," povedal Brende v rozhovore pre CNBC. V niektorých veľkých ekonomikách podľa neho existuje riziko, že sa ich rast spomalí ako v 70. rokoch minulého storočia.
"Nemôžeme si dovoliť obchodnú vojnu, naďalej musíme medzi sebou obchodovať," odpovedal Brende na otázku, ako sa vyhnúť obdobiu nízkeho rastu. Obchod, ako aj globálne hodnotové reťazce sa podľa neho síce zmenia, ale "nemali by sme s vaničkou vyliať aj dieťa". Musíme totiž riešiť vysoký globálny dlh. "Takýto dlh sme nevideli od napoleonských vojen, zadlženosť sa blíži k 100 % globálneho HDP."
Vlády musia podľa Brendeho uvažovať, ako znížiť dlh, a prijať také fiškálne opatrenia, ktoré nestiahnu ekonomiky do recesie.
Brendeho varovanie korešponduje s nedávnou správou Medzinárodného menového fondu (MMF), v ktorej sa uvádza, že globálny verejný dlh sa vlani zvýšil na 93 % HDP a stále je o 9 percentuálnych bodov vyšší ako pred pandémiou. MMF predpokladá, že do konca desaťročia by sa globálny verejný dlh mohol priblížiť k 100 % HDP.
Brende v nedeľu (28. 4.) na konferencii WEF venovanej globálnej spolupráci, rastu a energetike v Saudskej Arábii varoval, že verejné dlhy v pomere k výkonom ekonomík sú blízko úrovniam, aké sme nevideli od tridsiatych rokov devätnásteho storočia, a že vyspelým ekonomikám hrozí stagflácia.
Podľa aktuálnych odhadov by globálna ekonomika mala v tomto roku vzrásť približne o 3,2 %. "To nie je zlé, ale ani to nie je tempo, na ktoré sme si zvykli, celé desaťročia sa rast pohyboval na úrovni 4 %," povedal Brende v rozhovore pre CNBC. V niektorých veľkých ekonomikách podľa neho existuje riziko, že sa ich rast spomalí ako v 70. rokoch minulého storočia.
"Nemôžeme si dovoliť obchodnú vojnu, naďalej musíme medzi sebou obchodovať," odpovedal Brende na otázku, ako sa vyhnúť obdobiu nízkeho rastu. Obchod, ako aj globálne hodnotové reťazce sa podľa neho síce zmenia, ale "nemali by sme s vaničkou vyliať aj dieťa". Musíme totiž riešiť vysoký globálny dlh. "Takýto dlh sme nevideli od napoleonských vojen, zadlženosť sa blíži k 100 % globálneho HDP."
Vlády musia podľa Brendeho uvažovať, ako znížiť dlh, a prijať také fiškálne opatrenia, ktoré nestiahnu ekonomiky do recesie.
Brendeho varovanie korešponduje s nedávnou správou Medzinárodného menového fondu (MMF), v ktorej sa uvádza, že globálny verejný dlh sa vlani zvýšil na 93 % HDP a stále je o 9 percentuálnych bodov vyšší ako pred pandémiou. MMF predpokladá, že do konca desaťročia by sa globálny verejný dlh mohol priblížiť k 100 % HDP.