Vyplýva to z analýzy Medzinárodného menového fondu.
Autor TASR
Washington 2. júla (TASR) - Medzinárodný menový fond (MMF) odhaduje, že Grécko bude potrebovať v najbližších troch rokoch dodatočné úvery za 50 miliárd eur a zmiernenie dlhovej záťaže. Informovali o tom agentúry Reuters, AP a Bloomberg.
Podľa analýzy MMF, ktorú ale fond vypracoval ešte pred 30. júnom, Grécko bude potrebovať od štátov eurozóny v období od októbra tohto roka do konca roka 2018 minimálne 36 miliárd eur a zmiernenie dlhovej záťaže. Celkové finančné potreby Grécka stanovil MMF na obdobie október 2015 až koniec roka 2018 na 50 miliárd eur.
Podľa agentúr Reuters a Bloomberg MMF uviedol, že dokonca aj v situácii, že Grécko sa vráti na pôvodnú cestu a reformy bude plniť, krajiny eurozóny budú musieť prísť s ďalšími financiami a so znížením dlhovej záťaže Grécka. Dôvodom je pomalé plnenie reforiem v predchádzajúcom období. Čo sa týka zmiernenia dlhovej záťaže, mohlo by ísť o zníženie úrokových sadzieb a výrazné predĺženie lehoty na splatenie dlhov.
Podľa fondu však ide len o predbežnú analýzu, ktorú vypracoval ešte pred rozhodnutím premiéra Alexisa Tsiprasa vyhlásiť k prijatiu podmienok veriteľov referendum. Následne Grécko nesplatilo svoj dlh MMF vo výške takmer 1,6 miliardy eur a muselo zaviesť kapitálové kontroly. Ako MMF dodal, vzhľadom na nový vývoj udalostí sa situácia Grécka ešte zhoršila.
MMF minulý rok odhadoval, že dlh krajiny klesne do roku 2020 zo 175 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013 na 128 % HDP. V súčasnosti však predpokladá, že grécky štátny dlh bude dosahovať v roku 2020 asi 150 % HDP a v roku 2022 by sa mohol znížiť na 140 % HDP.
Podľa analýzy MMF, ktorú ale fond vypracoval ešte pred 30. júnom, Grécko bude potrebovať od štátov eurozóny v období od októbra tohto roka do konca roka 2018 minimálne 36 miliárd eur a zmiernenie dlhovej záťaže. Celkové finančné potreby Grécka stanovil MMF na obdobie október 2015 až koniec roka 2018 na 50 miliárd eur.
Podľa agentúr Reuters a Bloomberg MMF uviedol, že dokonca aj v situácii, že Grécko sa vráti na pôvodnú cestu a reformy bude plniť, krajiny eurozóny budú musieť prísť s ďalšími financiami a so znížením dlhovej záťaže Grécka. Dôvodom je pomalé plnenie reforiem v predchádzajúcom období. Čo sa týka zmiernenia dlhovej záťaže, mohlo by ísť o zníženie úrokových sadzieb a výrazné predĺženie lehoty na splatenie dlhov.
Podľa fondu však ide len o predbežnú analýzu, ktorú vypracoval ešte pred rozhodnutím premiéra Alexisa Tsiprasa vyhlásiť k prijatiu podmienok veriteľov referendum. Následne Grécko nesplatilo svoj dlh MMF vo výške takmer 1,6 miliardy eur a muselo zaviesť kapitálové kontroly. Ako MMF dodal, vzhľadom na nový vývoj udalostí sa situácia Grécka ešte zhoršila.
MMF minulý rok odhadoval, že dlh krajiny klesne do roku 2020 zo 175 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013 na 128 % HDP. V súčasnosti však predpokladá, že grécky štátny dlh bude dosahovať v roku 2020 asi 150 % HDP a v roku 2022 by sa mohol znížiť na 140 % HDP.