Atény 15. apríla (TASR) - Grécko a jeho medzinárodní veritelia dnes obnovili rokovania o finančnej pomoci, ktoré uviazli v slepej uličke. Rokovania však sprevádzajú obavy, že nová grécka ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa nestihne včas prijať reformy, ktoré sú podmienkou pre uvoľnenie zvyšných financií zo záchranného balíka. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Podľa nemenovaného zástupcu veriteľov obom zúčastneným stranám sa nedarí priblížiť k dohode. Grécka vláda, ktorá zvíťazila v januárových voľbách najmä vďaka sľubom, že zastaví úsporné opatrenia a reformy, odmieta ďalšiu privatizáciu. A navyše chce zmierniť predchádzajúce reformy dôchodkového systému aj pracovného trhu, a tiež škrty vo výdavkoch štátu. A to zase odmietajú akceptovať veritelia.

Olivier Blanchard, hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu, (MMF) vzhľadom na vleklé rokovanie varoval pred prípadnými otrasmi na finančných trhoch, ak Grécko nestihne dosiahnuť dohodu do 24. apríla. V tento deň sa totiž v Rige zídu ministri financií eurozóny, aby rozhodli o ďalšej pomoci Aténam.

Patová situácia má negatívny vplyv na grécke akcie a dlhopisy. Výnosy z gréckych dlhopisov splatných v roku 2017 strmo vzrástli pre obavy, že Gréci sa s veriteľmi včas nedohodnú.

Blanchard pripomenul, že prípadný odchod Grécka z eurozóny bude pre krajinu veľmi bolestivý. Na druhej strane, eurozóna je už lepšie pripravená na dôsledky tzv. grexitu ako pred piatimi rokmi.

Grécka vláda môže použiť finančné rezervy štátnych podnikov, dôchodkových fondov a lokálnych samospráv na pokrytie výdavkov štátu do mája, ak veriteľov v Rige nepresvedčí, aby jej poskytli ďalšie peniaze.

Ale takéto odčerpanie finančnej hotovosti by malo zmysel len v prípade, ak by vláda v Aténach bola ochotná pristúpiť na kompromis s veriteľmi, upozornil nemenovaný zdroj.

Agentúry medzitým zverejnili správu, že Európska centrálna banka (ECB) zvýšila sumu, ktorú môžu grécke banky čerpať v rámci programu núdzového financovania známeho ako ELA (Emergency Liquidity Assistance) na 74 miliárd eur zo 73,2 miliardy eur. Grécke banky už z tejto pomoci využili 70 miliárd eur, tvrdí zdroj z gréckeho finančného systému.

Mesačné náklady Grécka na dôchodky a platy v štátnej správe dosahujú približne 1,5 miliardy eur. Okrem toho Atény musia v prvých dvoch májových týždňoch splatiť MMF takmer 1 miliardu eur.

Grécko sa po zdĺhavých rokovaniach 20. februára dohodlo s eurozónou o predĺžení záchranného programu o štyri mesiace, do konca júna. Ale na to, aby dostalo peniaze, musí veriteľom predložiť dôveryhodný plán reforiem a začať ich aj uskutočňovať. A túto podmienku zatiaľ nesplnilo.

Veritelia pritom vyzvali grécku vládu, aby predložila vlastný návrh opatrení, ktoré krajine pomôžu dostať dlh na udržateľnú úroveň a postaviť sa na vlastné nohy, keď sa jej návrhy zahraničných expertov nepáčia. Kabinet v Aténach zase trvá na tom, že nechce zhoršovať sociálnu situáciu obyvateľov, ktorú označil za "humanitárnu krízu". Odmieta preto škrty v dôchodkovom systém, zvyšovanie dane z pridanej hodnoty a iné úsporné opatrenia.

V záchrannom balíku pre Grécko zostalo ešte 7,2 miliardy eur z 240 miliárd eur.