Brusel/Atény 1. marca (TASR) - Grécko bude mať zrejme v najbližšom čase problémy s financovaním. Krajine sa míňajú možnosti ako vyrovnať splátky dlhu. A to aj napriek 4-mesačnému predĺženiu záchranného programu. To zvyšuje tlak na Atény, aby čo najrýchlejšie implementovali reformy, ktoré vláda verbálne kritizuje. V opačnom prípade sa krajina môže v priebehu niekoľkých týždňov dostať do platobnej neschopnosti. Informovala o tom agentúra Reuters.

Krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) dali Grécku čas navyše do konca júna, aby dokončilo záchranný program a mohlo dostať zvyšných 7,2 miliardy eur z finančnej pomoci. Tieto prostriedky však nebudú uvoľnené, kým to neschvália veritelia s vzhľadom na pokrok krajiny pri realizácii reforiem.

Atény sa nemôžu financovať na dlhopisovom trhu. Navyše, ich daňové príjmy prudko klesli. Očakáva sa, že Grécku sa minie hotovosť niekedy v polovici alebo na konci marca. Minister financií Janis Varufakis varoval, že krajina bude mať ťažkosti so splácaním dlhu. Prvý problém sa môže objaviť pri splátke 1,5 miliardy eur, ktorú majú Atény zaplatiť MMF v marci.

Predstavitelia eurozóny dúfajú, že nedostatok likvidity prinúti premiéra Alexisa Tsiprasa a jeho vládu, aby súhlasili s plánom reforiem skôr než do konca apríla, čo je konečný termín, ktorý stanovili veritelia. To by otvorilo cestu pre uvoľnenie zvyšných peňazí zo záchranného programu.

Ostatné možnosti sú problematické. Jednou z nich je transfer zisku Európskej centrálnej banky (ECB) z nákupu gréckych dlhopisov, ktorý predstavuje 1,9 miliardy eur. To však nebude dovolené, kým Grécko nedokončí záchranný program.

Atény tiež dúfali, že budú môcť použiť prostriedky vo výške takmer 11 miliárd eur, ktoré zostali vo fonde na stabilizáciu bankového sektora. Ministri financií eurozóny rozhodli, že zvyšné peniaze sa vrátia do eurovalu. V prípade potreby však stále budú k dispozícii pre grécke banky.

Jediným dostupným zdrojom rýchlych peňazí tak pre grécku vládu zostáva emisia pokladničných poukážok, teda krátkodobého dlhu so splatnosťou tri alebo šesť mesiacov. Veritelia však stanovili pre tento dlh strop vo výške 15 miliárd eur, ktorý už bol dosiahnutý. A krajiny eurozóny doteraz odmietali tento strop zvýšiť.

Podľa zdroja blízkeho ECB je zvýšenie stropu "veľmi nepravdepodobné". Atény sa však spoliehajú na to, že ECB nakoniec ustúpi. Podľa hovorcu vlády Gabriela Sakellarisa by centrálna banka "mala a mohla" prijať takéto rozhodnutie.

Grécko chce znižovať dlh cez oživenie ekonomiky vďaka investíciám

Grécky minister financií Janis Varufakis počíta pri znižovaní dlhu Atén s "oživením ekonomiky, ktorého motorom budú investície". Informovala o tom agentúra Reuters.

Foto: TASR/AP Photo

"Nechcem, aby sa štát ďalej zadlžoval. Nová dohoda, ktorú chceme vyrokovať do konca júna, musí byť rastovým balíkom, ktorý bude založený na investíciách súkromného sektora," povedal Varufakis v rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt, ktorý bude zverejnený v pondelok (2. 3.). "Ak sa vrátime k rastu a časti našich dlhov inteligentne reštrukturalizujeme bez toho, aby sa zmenila ich nominálna výška, potom je náš dlhový problém riešiteľný," vyhlásil grécky minister financií.

Varufakis nechce používať slovné spojenie odpis dlhu, pretože pre veriteľov je neprípustné. Podľa neho však exitujú aj inteligentné riešenia. "Napríklad swapy. Mohli by sme časť úverov, ktoré sme dostali od EFSF, vymeniť za dlhopisy, ktorých kupón a splatnosť by boli viazané na vývoj nášho HDP. Potom by aj veritelia mali záujem na tom, aby grécke ekonomika opäť rástla."

Pokiaľ ide o splátky Medzinárodnému menovému fondu (MMF) v marci a apríli, Varufakis potvrdil, že navrhol použiť na to časť úrokových ziskov Európskej centrálnej banky (ECB) z gréckych dlhopisov vo výške 1,9 miliardy eur. Tak by sa vyriešili ťažkosti Atén s nedostatkom hotovosti.

Grécko chce aj rokovať s veriteľmi o zmene podmienok splácania dlhu

Grécko spochybnilo platenie 6,7 miliardy eur splatných v lete Európskej centrálnej banke (ECB). Atény chcú pre nedostatok peňazí rokovať s veriteľmi o zmenách splácania dlhu. Informovali o tom agentúry Reuters a AP.

Grécky minister financií Janis Varufakis v sobotu (28. 2.) povedal v televíznom rozhovore, že chce rokovať s ECB o splácaní dlhopisov. "Keby sme mali peniaze, zaplatili by sme," povedal Varufakis. "Vedia, že ich nemáme."

Medzinárodní veritelia predĺžili záchranný program pre Grécko o štyri mesiace do konca júna. Dolná komora nemeckého parlamentu Spolkový snem (Bundestag) dala predĺženiu zelenú v piatok (27. 2.). Podmienkou je, že Atény splnia všetky svoje záväzky.

Grécko musí v marci splatiť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) okolo 1,6 miliardy eur a v apríli bude potrebovať na zaplatení úrokov 800 miliónov eur. V júli a auguste bude potrebovať na splatenie dlhopisov, ktoré sú v rukách ECB, a ďalšie splátky úrokov celkovo asi 7,5 miliardy eur.

V rozhovore pre agentúru AP uviedol Varufakis, že pre Grécko je prioritné vyrovnanie splátok pre MMF. Splácanie dlhu ECB patrí podľa neho do "inej kategórie" a Atény chcú podmienky splácania nanovo vyrokovať.

Atény podľa Varufakisa chcú začať s veriteľmi rokovať o zmene podmienok splácania, aby sa obrovský dlh krajiny stal udržateľným. Vláda zároveň pracuje na reformných opatreniach, ktoré musia veritelia schváliť do konca apríla.

"Splácanie MMF je samozrejme prioritné, nebudeme prvou krajinou, ktoré si nesplní záväzky voči fondu," povedal Varufakis pre agentúru AP. Dodal, že Atény v prípade potreby urobia aj nemožné. Avšak "splátky ECB patria do inej kategórie a budeme musieť o tom rozhodnúť spoločne s našimi partnermi".

ECB vždy trvala na plnom splatení dlhu a nie je jasné, či bude súhlasiť so zmenou podmienok. Atény nebudú podľa Varufakisa požadovať od ECB odloženie splácania dlhu, ale skôr uľahčenie splácania.

"Nemyslím si, že by ECB akceptovala posunutie splácania, ale môžeme dospieť k dohode, ktorá uľahčí tieto splátky," uviedol Varufakis. Reformy, ktoré Atény prisľúbili veriteľom, sú dôležité, ale nevyhnutné je tiež zníženie nadmerného dlhu, myslí si minister financií.

Do apríla sa Grécko musí s veriteľmi dohodnúť na ďalších reformách. "Zároveň a nezávisle od aprílovej dohody chceme s našimi partnermi a príslušnými inštitúciami začať diskusie o udržateľnosti dlhu a zmene podmienok splácania dlhu," vyhlásil Varufakis.

Aktuálne má grécky dlh hodnotu 315 miliárd eur, čo je 176 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Mnohí experti považujú dlh Atény za neudržateľný a plne nesplatiteľný.