Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pokiaľ sa banky do pár dní neotvoria, podľa analytikov v krajine začne skutočná kríza.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Pád gréckej vlády, výnimočný stav alebo tlačenie vlastných peňazí. Takéto možné scenáre očakávajú analytici po tom, čo Gréci v nedeľňajšom (5.7.) referende povedali "nie" úsporám a reformám. "Ako hlavný scenár vidíme situáciu, keď Európa bude vyčkávať. Grécko sa bude medzitým škvariť na oleji, ktorý si samo navarilo. Situácia v Grécku začne byť možno už od dnes dramatická," predpokladá analytik spoločnosti Trim Broker Ronald Ižip.
Podľa neho tak Grécko môže smútiť, pretože jeho šance na zotrvanie v eurozóne klesli na 20 %. "Až tento týždeň sa ukáže pravá tvár gréckeho premiéra, ktorý vo svojej kampani sľuboval, že už v pondelok bude s veriteľmi dohoda a od utorka (7.7.) sa otvoria banky. Je takmer isté, že klamal, aby vyhral," doplnil Ižip s tým, že pre Grécko bude mať ale táto výhra trpkú príchuť.
Grécka ekonomika má totiž vážne problémy. Analytici očakávajú niekoľko scenárov, ktoré by sa mohli v krajine udiať. Tým prvým je, že veritelia ustúpia. "Syriza má jednoznačný mandát a už ustupovať nebude. Dohodu úplne nevylučujem, možno dostanú veritelia rozum a uvedomia si, že Brusel by mal viac počúvať voličov, alebo sa skutočne môže stať, že periférne dlhopisy skolabujú, vidím to ale ako menej pravdepodobný scenár," predpokladá analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Druhou pravdepodobnejšou možnosťou podľa neho je, že nikto neustúpi a grécke banky zostanú zatvorené. "Grécka vláda zrejme nebude spočiatku chcieť vystúpiť z eurozóny, a tak sa do niekoľkých dní naštartuje paralelný obeh. Ten začne buď vtedy, keď bankám dôjde úplne hotovosť, alebo keď vláde dôjdu eurá a nebude mať čím platiť dôchodky a platy," myslí si Boros.
Pokiaľ sa banky do pár dní neotvoria, podľa analytikov v krajine začne skutočná kríza. Na rade je ešte Európska centrálna banka (ECB), ktorá by mohla zvýšiť pomocnú likviditu gréckym bankám. "ECB to ale sotva spraví, keďže už teraz ELA dosahuje svoje hranice," podotkol Ižip. Podľa neho by ECB pomohla pravdepodobne gréckym bankám iba v prípade, že sa Grécko dohodne s eurozónou.
Viacerí ministri financií eurozóny sa však vyjadrili, že momentálne neexistuje žiadny základ, na ktorom by sa dala dohoda stavať. "Gréci môžu už o pár dní zistiť, že banky sú stále zatvorené, obchody sú prázdne a štát nemá čím platiť dôchodky a mzdy. Ľudia vyjdú do ulíc. Vláda padne. Európa poskytne Grécku preklenovací úver, aby prežilo. Budú sa konať nové voľby a zvíťazia proreformné strany. Grécko ostane v eurozóne," hovorí o ďalšom scenári možného vývoja Ižip.
Aj podľa Borosa môže byť možnosť vyberať si peniaze z bánk v krajine výrazne obmedzená a bude tak pokračovať tlak na vystúpenie krajiny z eurozóny. "Pokiaľ nebudú nové rokovania s veriteľmi viesť nikam, tak sa jedného dňa Gréci rozhodnú zaviesť si trvalú vlastnú menu. Vyhodiť ich z eurozóny, pokiaľ viem, môcť nebudú, takže to budú musieť urobiť sami. Určite to bude lepšie ako paralelná mena, lebo potom sa aspoň bude môcť Grécko po určitej normalizácii zúčastňovať na cezhraničnom toku tovarov, služieb a peňazí," doplnil Boros.
Aj podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej sa po víkendovom referende zvýšili šance, že Grécko zbankrotuje a opustí eurozónu. "Tento scenár sa nám javí ako pravdepodobnejší než dohoda o novom záchrannom balíku. Európski lídri totiž nemusia súhlasiť s odpísaním gréckeho dlhu a zároveň so zotrvaním krajiny v eurozóne, najmä pre obavy o podobný prístup ďalších krajín," tvrdí Valachyová.
Podľa jej slov, ak sa Gréci nedohodnú s veriteľmi na ďalšom balíku pomoci, krajina nebude schopná 20. júla tohto roka splatiť pôžičku ECB, ktorá by prestala poskytovať Grécku núdzovú likviditu. Grécko by tak podľa Valachyovej muselo prijať novú menu, keďže by nemalo dosť eur na zachovanie fungovania krajiny. "Modifikovaná verzia tohto scenára je dočasné zavedenie paralelnej meny. Technicky by Grécko zostalo v eurozóne, ale muselo by pre nedostatok likvidity zaviesť vlastnú menu, ktorá by hneď voči euru devalvovala. Dalo by sa naďalej platiť eurom," vysvetlila Valachyová.
Či Grécko dostane tretí balík pomoci, je zatiaľ otázne. Podľa analytikov je to ale menej pravdepodobný scenár. "Vyjadrenia veriteľov boli v posledných týždňoch tvrdé, čiže nenaznačovali ochotu ustúpiť ani v prípade negatívneho výsledku referenda. Navyše, vývoj na finančných trhoch nevytvára na veriteľov tlak k ústupkom," dodal Boros.
Podľa neho tak Grécko môže smútiť, pretože jeho šance na zotrvanie v eurozóne klesli na 20 %. "Až tento týždeň sa ukáže pravá tvár gréckeho premiéra, ktorý vo svojej kampani sľuboval, že už v pondelok bude s veriteľmi dohoda a od utorka (7.7.) sa otvoria banky. Je takmer isté, že klamal, aby vyhral," doplnil Ižip s tým, že pre Grécko bude mať ale táto výhra trpkú príchuť.
Grécka ekonomika má totiž vážne problémy. Analytici očakávajú niekoľko scenárov, ktoré by sa mohli v krajine udiať. Tým prvým je, že veritelia ustúpia. "Syriza má jednoznačný mandát a už ustupovať nebude. Dohodu úplne nevylučujem, možno dostanú veritelia rozum a uvedomia si, že Brusel by mal viac počúvať voličov, alebo sa skutočne môže stať, že periférne dlhopisy skolabujú, vidím to ale ako menej pravdepodobný scenár," predpokladá analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Druhou pravdepodobnejšou možnosťou podľa neho je, že nikto neustúpi a grécke banky zostanú zatvorené. "Grécka vláda zrejme nebude spočiatku chcieť vystúpiť z eurozóny, a tak sa do niekoľkých dní naštartuje paralelný obeh. Ten začne buď vtedy, keď bankám dôjde úplne hotovosť, alebo keď vláde dôjdu eurá a nebude mať čím platiť dôchodky a platy," myslí si Boros.
Pokiaľ sa banky do pár dní neotvoria, podľa analytikov v krajine začne skutočná kríza. Na rade je ešte Európska centrálna banka (ECB), ktorá by mohla zvýšiť pomocnú likviditu gréckym bankám. "ECB to ale sotva spraví, keďže už teraz ELA dosahuje svoje hranice," podotkol Ižip. Podľa neho by ECB pomohla pravdepodobne gréckym bankám iba v prípade, že sa Grécko dohodne s eurozónou.
Viacerí ministri financií eurozóny sa však vyjadrili, že momentálne neexistuje žiadny základ, na ktorom by sa dala dohoda stavať. "Gréci môžu už o pár dní zistiť, že banky sú stále zatvorené, obchody sú prázdne a štát nemá čím platiť dôchodky a mzdy. Ľudia vyjdú do ulíc. Vláda padne. Európa poskytne Grécku preklenovací úver, aby prežilo. Budú sa konať nové voľby a zvíťazia proreformné strany. Grécko ostane v eurozóne," hovorí o ďalšom scenári možného vývoja Ižip.
Aj podľa Borosa môže byť možnosť vyberať si peniaze z bánk v krajine výrazne obmedzená a bude tak pokračovať tlak na vystúpenie krajiny z eurozóny. "Pokiaľ nebudú nové rokovania s veriteľmi viesť nikam, tak sa jedného dňa Gréci rozhodnú zaviesť si trvalú vlastnú menu. Vyhodiť ich z eurozóny, pokiaľ viem, môcť nebudú, takže to budú musieť urobiť sami. Určite to bude lepšie ako paralelná mena, lebo potom sa aspoň bude môcť Grécko po určitej normalizácii zúčastňovať na cezhraničnom toku tovarov, služieb a peňazí," doplnil Boros.
Aj podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej sa po víkendovom referende zvýšili šance, že Grécko zbankrotuje a opustí eurozónu. "Tento scenár sa nám javí ako pravdepodobnejší než dohoda o novom záchrannom balíku. Európski lídri totiž nemusia súhlasiť s odpísaním gréckeho dlhu a zároveň so zotrvaním krajiny v eurozóne, najmä pre obavy o podobný prístup ďalších krajín," tvrdí Valachyová.
Podľa jej slov, ak sa Gréci nedohodnú s veriteľmi na ďalšom balíku pomoci, krajina nebude schopná 20. júla tohto roka splatiť pôžičku ECB, ktorá by prestala poskytovať Grécku núdzovú likviditu. Grécko by tak podľa Valachyovej muselo prijať novú menu, keďže by nemalo dosť eur na zachovanie fungovania krajiny. "Modifikovaná verzia tohto scenára je dočasné zavedenie paralelnej meny. Technicky by Grécko zostalo v eurozóne, ale muselo by pre nedostatok likvidity zaviesť vlastnú menu, ktorá by hneď voči euru devalvovala. Dalo by sa naďalej platiť eurom," vysvetlila Valachyová.
Či Grécko dostane tretí balík pomoci, je zatiaľ otázne. Podľa analytikov je to ale menej pravdepodobný scenár. "Vyjadrenia veriteľov boli v posledných týždňoch tvrdé, čiže nenaznačovali ochotu ustúpiť ani v prípade negatívneho výsledku referenda. Navyše, vývoj na finančných trhoch nevytvára na veriteľov tlak k ústupkom," dodal Boros.
