Atény 8. februára (TASR) - Grécka vláda môže byť po zamietnutí jej žiadosti o mimoriadnu krátkodobú pôžičku 5 miliárd eur Európskou centrálnou bankou (ECB) už o pár týždňov vo finančnej tiesni. Informuje o tom portál The Wall Street Journal (WSJ).

Grécky minister hospodárstva Jorgos Stathakis v rozhovore denníku uviedol, že súčasný znížený výber daní a iných vládnych príjmov tlačia krajinu na okraj kolapsu.

Minister pripomenul, že vláda bude mať nedostatok likvidity už v marci v prípade, ak sa výber daní nezlepší. "Potom uvidíme, ako pevná je Európa," zdôraznil.

Vládne príjmy v posledných týždňoch klesali, lebo Gréci neplatili omeškané daňové účty. Očakávajú, že nová ľavicová vláda im ich zníži a ponúkne lepšie podmienky. Mnohí prestali platiť nepopulárnu daň z nehnuteľnosti, proti ktorej v kampani pred parlamentnými voľbami vystupovali ich súčasní lídri.

V decembri sa príjem dane z nehnuteľností znížil o 7 % na 1,5 miliardy eur, kým v novembri bol o 200 miliónov eur vyšší. Minister odhaduje, že sa jej výber v rovnakom rozsahu znížil aj v januári voči decembru.

Iný vysoký grécky predstaviteľ povedal, že po februári bude mať krajina problémy s vyplácaním dôchodkov a s likviditou iných položiek.

Grécko nerobí nijaké tajnosti okolo svojej povážlivej finančnej situácie. Výroky ministra však naznačujú, že Atény majú oveľa menej času, než si politici myslia, aby vyriešili svoju patovú situáciu s Európou.

Predstavitelia eurozóny žiadajú od Grécka, aby vyložili svoj plán na riešenie situácie najneskoršie v stredu (11.2.), keď sa na mimoriadnom rokovaní zídu ministri financií eurozóny, aby prerokovali grécku finančnú situáciu.

Atény potrebujú 4 až 5 miliárd eur, ak majú byť do júna bez problémov. Ich predstavitelia predpokladajú, že sa im dovtedy podarí úspešne ukončiť rokovania s medzinárodnými veriteľmi o lepšej dohode o vyvedení krajiny z finančnej krízy. Minister Stathakis dodal, že verí tomu, že "logika zvíťazí".

Minister povedal, že grécka vláda žiada, aby sa jej vrátilo 1,9 miliardy eur zo štátnych dlhopisov, ktoré vlastnia vlády eurozóny. A okrem toho chce, aby mohla zvýšiť hodnotu svojich dlhopisov, ktoré ponúkne na predaj, o ďalšie dve miliardy eur.

Obe požiadavky sú však v rozpore s platnou dohodou o gréckom záchrannom pláne a predstavitelia eurozóny ich zamietli.

Európa chce zaviazať Atény, aby urobili ďalšie reformy na trhu práce a v iných oblastiach, čím by si vytvorili podmienky na získanie väčšej finančnej pomoci. Nová vláda požiadavky odmieta. Tvrdí, že bola zvolená, aby zmenila mnoho bolestivých opatrení, ktoré od nich žiadali medzinárodní veritelia.