Bratislava 1. júla (TASR) - Vypršanie záchranného programu od Európskej únie a neuhradenie splátky Medzinárodnému menovému fondu (MMF) ešte pre Grécko neznamená bankrot. Podľa analytikov by však proces krachu krajiny mohla urýchliť napríklad Európska centrálna banka (ECB), ktorá by mohla tamojšie banky odstaviť od toku peňazí. Inštitúcie podľa odborníkov však čakajú aj na výsledky referenda v krajine.

"Voči MMF môže byť dlžník v omeškaní 30 dní, kým bude dlh vyhlásený za nesplatený. Kľúčový termín je 20. júl, kedy má Grécko vyplatiť 3,8 miliardy eur ECB. Pokiaľ tento dlh nebude vyplatený, tak sa môžeme baviť o bankrote na záväzky ECB," skonštatoval analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

Aj podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa bude pre Grécko dôležitý tento dátum. "Za formálny tvrdý bankrot by sa mohlo považovať, až keď Grécko nesplatí 20. júla splátku ECB. Ale dovtedy je čas ešte dva a pol týždňa a medzitým sa vývoj môže zmeniť," poznamenal Pánis.



Pre Atény by sa mohla situácia skomplikovať, ak by sa ECB rozhodla odstaviť tamojšie banky od likvidity. "O vyhlásení bankrotu MMF zatiaľ nerozhodol. Európsky stabilizačný fond má ale po nesplatení MMF možnosť požadovať okamžité splatenie dlhu Grécko, na čo krajina samozrejme nemá. Ďalej ECB môže prestať požičiavať gréckym bankám, čo by ich dostalo do existenčných problémov a bankrot urýchlilo," doplnil analytik Patria Finance Tomáš Vlk.

Odborníci sú ale presvedčení, že medzinárodné inštitúcie vyčkávajú na výsledky gréckeho referenda. "Chcú tak udržať status quo a dať krajine poslednú šancu k zastaveniu procesu bankrotu. Ten pre veriteľov znamená aspoň čiastočné odpísanie pohľadávok. Veriteľmi sú predovšetkým medzinárodné inštitúcie, cez ktoré sa straty dotknú členských krajín," tvrdí Vlk.



V prípade bankrotu by sa totiž zvýšila šanca, že Grécko vystúpi z eurozóny. "V prípade bankrotu by Grécko bolo nútené vydať dlžobné úpisy, teda akúsi paralelnú menu, ktorá by mohla byť zhruba o 40 % menej hodnotná ako euro. Tá by sa v prvom momente používala na výplatu dôchodkov či platov v štátnej správe. Toto by bol prvý krok k návratu k drachme so všetkými negatívami s tým spojenými najmä pre Grécko," vysvetlil Pánis.

Podľa Borosa je zatiaľ predčasné hovoriť, či budú musieť za Grécko splácať záväzky ručiteľské krajiny, a to vrátane Slovenska. Ako totiž vysvetlil, dlh z eurovalu je splatný až od roku 2023. "Euroval má v prípade nevyplatenia dlhu MMF možnosť vyzvať Grécko okamžite vyplatiť celý dlh, na čo Grécko samozrejme nemá, a vtedy by došlo k bankrotu na dlh eurovalu a uplatnili by sa garancie. Pokiaľ ale euroval Atény k vyplateniu dlhu nevyzve, tak sa tento celý proces môže odložiť, pokojne aj o niekoľko rokov," doplnil Boros.

Pánis ale očakáva, že bez ohľadu na to, či Grécko opustí eurozónu, alebo nie, daňoví poplatníci zo zvyšku krajín eurozóny budú musieť v konečnom dôsledku "zatiahnuť" časť gréckych dlhov. "V prípade Grexitu budú Atény v bankrote a príde k zoškrtaniu dlhu, pravdepodobne väčšiemu ako v prípade ostania v eurozóne, keď sa s veriteľmi dohodne na určitom odpustení dlhov," myslí si Pánis. Zároveň dodal, že z ekonomického hľadiska by bolo lepšie, aby bola uzavretá dohoda medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi. "V tom prípade veritelia by mohli stratiť zhruba o polovicu menej a aj v Grécku nastane menej nepriaznivý ekonomický scenár," dodal Pánis.