Atény 30. apríla (TASR) - Grécka ľavicová vláda ponúkla veriteľom doteraz najväčšie ústupky od svojho nástupu k moci koncom januára, aby získala peniaze zo záchranného balíka. Informovala o tom agentúra Reuters.

Premiér Alexis Tsipras a jeho kabinet sú pod čoraz väčším tlakom, a nielen v zahraničí, ale aj doma, kde verejnosť tiež chce, aby sa dohodol s veriteľmi z eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF) na reformách a odvrátil tak hrozbu štátneho bankrotu. Najnovší prieskum totiž ukázal, že až tri štvrtiny Grékov (teda 75 %) sú za to, aby sa Atény za každú cenu udržali v eurozóne.

Rozšírený tím gréckych vyjednávačov sa má stretnúť so zástupcami veriteľov, tzv. bruselskou skupinou, aby s nimi prediskutoval, ktoré reformy dokáže Grécko čo najrýchlejšie zaviesť a získať tak financie. Atény majú 12. mája uhradiť MMF splátku z úveru vo výške 750 miliónov eur a potrebujú na ňu zohnať peniaze.



V záchrannom balíku pre Grécko zostalo ešte 7,2 miliardy z pôvodných 240 miliárd eur. Ale Atény dostanú peniaze až po tom, keď predložia veriteľom dôveryhodný plán reforiem a opatrení, v ktorom detailne vysvetlia, ako chcú znížiť dlh na udržateľnú úroveň, a hneď začnú tieto kroky aj realizovať.

Nová grécka vláda pritom zvíťazila v januári vo voľbách práve vďaka sľubom, že zastaví prísne úsporné opatrenia aj nepopulárne reformy. Tsipras doteraz odmietal prekročiť určitú hranicu, ktorú pre neho predstavuje zníženie dôchodkov, reforma pracovného trhu a privatizácia štátnych podnikov - kľúčové témy jeho predvolebnej kampane.

Ale v stredu (29.4.) večer Atény oznámili, že sú pripravené predať väčšinové podiely v dvoch najväčších gréckych prístavoch a pristúpiť na zvýšenie dane z pridanej hodnoty a reformy dôchodkov. To je doteraz jeden z najjasnejších signálov, že grécka vláda je pripravená na ústupky, aby dosiahla dohodu s veriteľmi.

Gréci sa k tomu odhodlali až po tom, ako im jeden z predstaviteľov eurozóny počas rokovaní v stredu povedal, že ak chcú dohodu, musia urobiť významné ústupky minimálne pri jednom zo sporných bodov, ktorými sú dôchodky, reforma pracovného trhu a dane.



O stupňujúcom sa tlaku na Grécko svedčí aj rozhodnutie agentúry Moody's, ktorá dnes znížila rating krajiny hlbšie do špekulatívneho pásma z Caa1 na Caa2. Ako dôvod uviedla zvýšené riziko platobnej neschopnosti a odchodu Grécka z eurozóny.

Grécki predstavitelia naznačili, že sú ochotní zvýšiť DPH na niektoré položky, ale nie na potraviny a knihy, a tiež ustúpiť v otázke úpravy dôchodkov, ale nebude sa to týkať dôchodkov nižších ako 300 eur mesačne.

Niektorým štátom eurozóny sa nepáči ani takzvaný 13. dôchodok, keďže ich obyvatelia takýto dôchodok nedostávajú, avšak ich daňoví poplatníci musia prispievať na záchranu Grécka.

Tsipras narazil aj na tvrdý odpor veriteľov v eurozóne voči jeho návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy. Dôvod je rovnaký ako pri 13. dôchodku - mnohé štáty vrátane Slovenska majú nižšie minimálne mzdy. Atény chcú preto tento návrh prerokovať s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a tiež s Medzinárodnou organizáciou práce, kým podniknú nejaký krok.

Grécky minister práce Panos Skurletis uviedol, že vláda by mohla vypísať referendum, ak sa s veriteľmi na niektorých bodoch nedohodne. Dodal však, že verí, že sa to nestane a obe strany dospejú ku kompromisu, ktorý schvália aj poslanci vládnej strany Syriza.

Vláda v Aténach sa rozhýbala ku kompromisu, keď začali pribúdať signály, že odchod Grécka z eurozóny, tzv. grexit, by už nebol pre zvyšok menovej únie takou katastrofou, aká jej hrozila pred pár rokmi. A nehrozí ani rozšírenie "gréckej dlhovej epidémie" na ostatné štáty eurozóny.