Pri takomto preorganizovaní navrhovanej cestnej siete by sa podľa inštitútu postavili potrebné cesty v SR o päť rokov skôr, než to v súčasnosti plánuje štát a stálo by to o päť miliárd eur menej.
Autor TASR/Tablet.TV
,aktualizované Bratislava 27. apríla (TASR/TABLET.TV) – Diaľnice a rýchlostné cesty by sa mali postaviť predovšetkým na medzinárodných trasách a ostatné úseky v rámci Slovenska možno vyriešiť kvalitnejšími cestami I. triedy s povolenou rýchlosťou 110 kilometrov za hodinu (km/h). Takýto návrh dnes predstavil Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) s tým, že je ochotný o ňom diskutovať s ministerstvom dopravy a ministerstvom financií.
Pri takomto preorganizovaní navrhovanej cestnej siete by sa podľa inštitútu postavili potrebné cesty na Slovensku o päť rokov skôr, než to v súčasnosti plánuje štát a stálo by to o päť miliárd eur menej. "Štát má v tejto oblasti až príliš veľké ambície, ktoré sa dlhodobo nedarí plniť. Plánuje postaviť sieť diaľnic a rýchlostných ciest v dĺžke približne 2000 kilometrov (km), z ktorých dnes reálne stojí asi tretina a asi 10 % sa stavia," vyčíslil riaditeľ IDH Rastislav Cenký.
To znamená, že aktuálne je na Slovensku v prevádzke 718 km diaľnic a rýchlostných ciest, 155,6 km sa stavia a štát plánuje postaviť ešte ďalších 1110 km diaľnic a rýchlostných ciest. Ich výstavba by si podľa IDH vyžiadala približne 19,6 miliardy eur.
Inštitút však navrhuje nechať z už dostavaných diaľnic a rýchlostných 685,25 km a 32,8 km preklasifikovať na cesty I. triedy. Dokončí sa rozostavaných 155,6 km diaľnic a rýchlostných ciest a následne by sa ešte dostavalo ďalších 574,4 km diaľnic a rýchlociest. Zároveň ale chce IDH zmodernizovať alebo prestavať 1130 km ciest I. triedy na rýchlosť 110 km/h a tým zabezpečiť potrebné rýchle cestné spojenie v krajine. Podľa predsedu správnej rady IDH Ondreja Mateja by sa tak v mnohých úsekoch už existujúce cesty I. triedy len zrekonštruovali a niekde by sa spravili ich preložky, aby napríklad obchádzali mesto. Prípadne by sa nanovo upravila ich trasa, aby mohli po nich motoristi jazdiť rýchlosťou 110 km/ h oproti súčasnej rýchlosti 90 km/h.
Takéto riešenie si podľa IDH vyžiada náklady na diaľnice a rýchlocesty vo výške 11,57 miliardy eur a na cesty I. triedy to bude 3,39 miliardy eur. Podľa návrhu IDH by sa tak cestou I. triedy nahradila napríklad plánovaná rýchlostná cesta R7 na juhu Slovenska od Dunajskej Stredy po Lučenec či rýchlostná cesta R3 na Orave.
Čo sa týka financovania tohto návrhu, potrebných 11,57 miliardy eur na diaľnice a rýchlostné cesty by podľa IDH mohol z väčšej časti pokryť úver štátu alebo Národnej diaľničná spoločnosť vo výške 10,5 miliardy eur. V tomto prípade inštitút navrhuje, aby sa štát pokúsil získať výnimku v Európskej komisii a nemusel úver zarátavať do dlhu. "Rakúsko túto výnimku dosiahlo. Preukázali návratnosť týchto investícií z mýta a diaľničných nálepiek," opísal Matej.
Ďalších približne 1,07 miliardy eur navrhuje IDH prefinancovať cez PPP projekt (projekt verejno-súkromného partnerstva). Vhodným adeptom na takto financovanú diaľnicu je podľa Mateja úsek na diaľnici D1 Turany – Hubová, keďže jeden ďalší takýto projekt štátny rozpočet ešte zvládne.
V prípade financií na cesty I. triedy vo výške 3,39 miliardy eur navrhuje Matej použiť súčasných 226 miliónov eur ročne po dobu 15 rokov, ktoré sú v súčasnosti určené na cesty I. triedy a následne aj financie, ktoré sa dnes používajú na spolufinancovanie k eurofondom.
Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) do dnešného dňa nedoručil ministerstvu dopravy a výstavby (MVD) žiadny návrh, ktorý by prinášal zlepšenia v oblasti výstavby ciest. Uviedol to dnes pre TASR komunikačný odbor rezortu dopravy s tým, že ministerstvo je pripravené zaoberať sa každým rozumným návrhom.
"Celý proces veľmi urýchli skutočnosť, ak inštitút bude komunikovať s ministerstvom priamo a nie cez konferencie pre médiá," reagoval rezort na dnešnú tlačovú besedu IDH.
Inštitút na nej predstavil návrh na preorganizovanie pripravovanej cestnej siete. IDH tvrdí, že diaľnice a rýchlostné cesty by sa mali postaviť predovšetkým na medzinárodných trasách a ostatné úseky v rámci Slovenska možno vyriešiť kvalitnejšími cestami I. triedy s povolenou rýchlosťou 110 kilometrov za hodinu. Niektoré pripravované rýchlostné cesty preto IDH navrhuje nahradiť cestami I. triedy. Takto by sa podľa inštitútu postavili potrebné cesty na Slovensku o päť rokov skôr, ako to v súčasnosti plánuje štát a stálo by to o päť miliárd eur menej.
Podľa ministerstva dopravy sú však všetky v súčasnosti budované úseky diaľnic a rýchlostných ciest súčasťou medzinárodných koridorov TEN-T a ich výstavbu potvrdili odborníkmi zostavené štúdie realizovateľnosti. "Teda z veľkej časti Inštitút pre dopravu a hospodárstvo navrhuje niečo, čo už je dnes realitou," dodalo ministerstvo.
Akákoľvek výstavba ďalších úsekov je podľa rezortu vždy potvrdená štúdiami prínosov a nákladov a navyše ich bude nezávisle posudzovať aj tím Hodnoty za peniaze. "Čo je podľa nášho názoru dostatočná garancia efektívne vynaložených peňazí," uviedlo komunikačné oddelenie.
Zároveň ministerstvo tvrdí, že si uvedomuje potrebu rekonštruovať a aj dobudovať sieť ciest I. triedy. "Pripravujú sa konkrétne projekty na desiatky kilometrov rekonštrukcií alebo aj výstavby nových ciest, predovšetkým obchvatov," avizoval rezort.
Prípadnú zmenu maximálnej rýchlosti na cestách je však podľa ministerstva potrebné vždy veľmi citlivo posudzovať aj vo vzťahu k bezpečnosti. "Takémuto kroku musí okrem iného predchádzať spracovanie projektu, zmena stavebno-technického stavu alebo uzavretie niektorých križovatiek. Do úvahy sa okrem iného musí brať aj nehodovosť," vysvetlil rezort. Preto podľa ministerstva nie je vhodné pristúpiť k takémuto kroku plošne.
Pri takomto preorganizovaní navrhovanej cestnej siete by sa podľa inštitútu postavili potrebné cesty na Slovensku o päť rokov skôr, než to v súčasnosti plánuje štát a stálo by to o päť miliárd eur menej. "Štát má v tejto oblasti až príliš veľké ambície, ktoré sa dlhodobo nedarí plniť. Plánuje postaviť sieť diaľnic a rýchlostných ciest v dĺžke približne 2000 kilometrov (km), z ktorých dnes reálne stojí asi tretina a asi 10 % sa stavia," vyčíslil riaditeľ IDH Rastislav Cenký.
To znamená, že aktuálne je na Slovensku v prevádzke 718 km diaľnic a rýchlostných ciest, 155,6 km sa stavia a štát plánuje postaviť ešte ďalších 1110 km diaľnic a rýchlostných ciest. Ich výstavba by si podľa IDH vyžiadala približne 19,6 miliardy eur.
Inštitút však navrhuje nechať z už dostavaných diaľnic a rýchlostných 685,25 km a 32,8 km preklasifikovať na cesty I. triedy. Dokončí sa rozostavaných 155,6 km diaľnic a rýchlostných ciest a následne by sa ešte dostavalo ďalších 574,4 km diaľnic a rýchlociest. Zároveň ale chce IDH zmodernizovať alebo prestavať 1130 km ciest I. triedy na rýchlosť 110 km/h a tým zabezpečiť potrebné rýchle cestné spojenie v krajine. Podľa predsedu správnej rady IDH Ondreja Mateja by sa tak v mnohých úsekoch už existujúce cesty I. triedy len zrekonštruovali a niekde by sa spravili ich preložky, aby napríklad obchádzali mesto. Prípadne by sa nanovo upravila ich trasa, aby mohli po nich motoristi jazdiť rýchlosťou 110 km/ h oproti súčasnej rýchlosti 90 km/h.
Takéto riešenie si podľa IDH vyžiada náklady na diaľnice a rýchlocesty vo výške 11,57 miliardy eur a na cesty I. triedy to bude 3,39 miliardy eur. Podľa návrhu IDH by sa tak cestou I. triedy nahradila napríklad plánovaná rýchlostná cesta R7 na juhu Slovenska od Dunajskej Stredy po Lučenec či rýchlostná cesta R3 na Orave.
Čo sa týka financovania tohto návrhu, potrebných 11,57 miliardy eur na diaľnice a rýchlostné cesty by podľa IDH mohol z väčšej časti pokryť úver štátu alebo Národnej diaľničná spoločnosť vo výške 10,5 miliardy eur. V tomto prípade inštitút navrhuje, aby sa štát pokúsil získať výnimku v Európskej komisii a nemusel úver zarátavať do dlhu. "Rakúsko túto výnimku dosiahlo. Preukázali návratnosť týchto investícií z mýta a diaľničných nálepiek," opísal Matej.
Ďalších približne 1,07 miliardy eur navrhuje IDH prefinancovať cez PPP projekt (projekt verejno-súkromného partnerstva). Vhodným adeptom na takto financovanú diaľnicu je podľa Mateja úsek na diaľnici D1 Turany – Hubová, keďže jeden ďalší takýto projekt štátny rozpočet ešte zvládne.
V prípade financií na cesty I. triedy vo výške 3,39 miliardy eur navrhuje Matej použiť súčasných 226 miliónov eur ročne po dobu 15 rokov, ktoré sú v súčasnosti určené na cesty I. triedy a následne aj financie, ktoré sa dnes používajú na spolufinancovanie k eurofondom.
Rezort dopravy: IDH nedoručil ministerstvu žiadny návrh na zlepšenia vo výstavbe ciest
Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) do dnešného dňa nedoručil ministerstvu dopravy a výstavby (MVD) žiadny návrh, ktorý by prinášal zlepšenia v oblasti výstavby ciest. Uviedol to dnes pre TASR komunikačný odbor rezortu dopravy s tým, že ministerstvo je pripravené zaoberať sa každým rozumným návrhom.
"Celý proces veľmi urýchli skutočnosť, ak inštitút bude komunikovať s ministerstvom priamo a nie cez konferencie pre médiá," reagoval rezort na dnešnú tlačovú besedu IDH.
Inštitút na nej predstavil návrh na preorganizovanie pripravovanej cestnej siete. IDH tvrdí, že diaľnice a rýchlostné cesty by sa mali postaviť predovšetkým na medzinárodných trasách a ostatné úseky v rámci Slovenska možno vyriešiť kvalitnejšími cestami I. triedy s povolenou rýchlosťou 110 kilometrov za hodinu. Niektoré pripravované rýchlostné cesty preto IDH navrhuje nahradiť cestami I. triedy. Takto by sa podľa inštitútu postavili potrebné cesty na Slovensku o päť rokov skôr, ako to v súčasnosti plánuje štát a stálo by to o päť miliárd eur menej.
Podľa ministerstva dopravy sú však všetky v súčasnosti budované úseky diaľnic a rýchlostných ciest súčasťou medzinárodných koridorov TEN-T a ich výstavbu potvrdili odborníkmi zostavené štúdie realizovateľnosti. "Teda z veľkej časti Inštitút pre dopravu a hospodárstvo navrhuje niečo, čo už je dnes realitou," dodalo ministerstvo.
Akákoľvek výstavba ďalších úsekov je podľa rezortu vždy potvrdená štúdiami prínosov a nákladov a navyše ich bude nezávisle posudzovať aj tím Hodnoty za peniaze. "Čo je podľa nášho názoru dostatočná garancia efektívne vynaložených peňazí," uviedlo komunikačné oddelenie.
Zároveň ministerstvo tvrdí, že si uvedomuje potrebu rekonštruovať a aj dobudovať sieť ciest I. triedy. "Pripravujú sa konkrétne projekty na desiatky kilometrov rekonštrukcií alebo aj výstavby nových ciest, predovšetkým obchvatov," avizoval rezort.
Prípadnú zmenu maximálnej rýchlosti na cestách je však podľa ministerstva potrebné vždy veľmi citlivo posudzovať aj vo vzťahu k bezpečnosti. "Takémuto kroku musí okrem iného predchádzať spracovanie projektu, zmena stavebno-technického stavu alebo uzavretie niektorých križovatiek. Do úvahy sa okrem iného musí brať aj nehodovosť," vysvetlil rezort. Preto podľa ministerstva nie je vhodné pristúpiť k takémuto kroku plošne.