Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa INESS má každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy viac negatívnych ako pozitívnych dopadov na zamestnaných ľudí na Slovensku.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. augusta (TASR) – Minimálna mzda by sa mala zrušiť alebo znížiť na 1 euro, aby sa minimalizoval jej vplyv na trh práce. Okrem toho by sa mala zaviesť odvodová odpočítateľná položka, ktorá zvýši čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov, zachová mieru ich sociálneho zabezpečenia a podporí tvorbu pracovných miest pre nízkokvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných ľudí. Na základe svojej aktuálnej štúdie to navrhuje inštitút INESS, podľa ktorého má každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy viac negatívnych ako pozitívnych dopadov na zamestnaných ľudí na Slovensku.
Napomôcť sociálnemu štandardu pracujúcich sa dá podľa mimovládnej organizácie omnoho efektívnejšou formou a bez prepúšťania nízkokvalifikovaných zamestnancov, čo by prinieslo odborármi navrhované opatrenia. V júli Konfederácia odborových zväzov (KOZ) navrhla zvýšiť minimálnu mzdu o 8 %, zo súčasných 337,70 na 364,70 eura.
"V prípade, že by zamestnávateľ zachoval svoje tohtoročné minimálne mzdové náklady na zamestnanca, čo predstavuje 456 eur, zvýšila by sa podľa nášho návrhu čistá mzda zamestnanca s minimálnou mzdou z terajších 292 eur na 348 eur, čo by predstavovalo nárast o 19 %," uviedol návrh spoločnosti analytik inštitútu Ján Dinga.
Podľa INESS v súčasnosti minimálna mzda na Slovensku ovplyvňuje vyše 100.000 zamestnancov a viac ako 300.000 nezamestnaných. Okrem toho má negatívne účinky na firmy, ktoré musia kvôli zvyšovaniu miezd prepúšťať. "Drvivá väčšina štúdií sa zhoduje na tom, že zvyšovanie minimálnej mzdy neznižuje chudobu plošne, ale selektívne. Teda pomáha jedným na úkor druhých," upozornil Dinga. Podľa inštitútu minimálna mzda škodí nízkopríjmovým skupinám ľudí a má negatívne dopady na regióny s vyššou nezamestnanosťou.
"Okrem toho má aj negatívny vplyv na fiškálnu bilanciu verejnej správy. Ak každý 31. zamestnanec zarábajúci minimálnu mzdu príde kvôli jej zvýšeniu o prácu, celkový efekt na verejné financie je negatívny, napriek rastu odvodov a daní zvyšných 30 zamestnancov," konštatuje INESS vo svojej analýze.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo podľa inštitútu rokovať s predstaviteľmi zamestnávateľov a zamestnancov v stredu (31. júla). Iness tvrdí, že rezort práce zvažuje od budúceho roka zvýšiť minimálnu mzdu oproti tej súčasnej o 2,5 %, čo predstavuje približne 8 eur. Ministerstvo toto číslo ale zatiaľ nepotvrdilo. "Do konca júla ministerstvo predloží svojím sociálnym partnerom návrh na zvýšenie minimálnej mzdy, keďže nedošlo medzi nimi k dohode. Sociálni partneri budú o ňom hlasovať na najbližšom zasadnutí tripartity. Rezort práce má záujem minimálnu mzdu zvýšiť o reálnu a racionálnu sumu, ktorá zohľadňuje možnosti súčasnej slovenskej ekonomiky," priblížil Michal Jurči z tlačového oddelenia ministerstva práce.
Napomôcť sociálnemu štandardu pracujúcich sa dá podľa mimovládnej organizácie omnoho efektívnejšou formou a bez prepúšťania nízkokvalifikovaných zamestnancov, čo by prinieslo odborármi navrhované opatrenia. V júli Konfederácia odborových zväzov (KOZ) navrhla zvýšiť minimálnu mzdu o 8 %, zo súčasných 337,70 na 364,70 eura.
"V prípade, že by zamestnávateľ zachoval svoje tohtoročné minimálne mzdové náklady na zamestnanca, čo predstavuje 456 eur, zvýšila by sa podľa nášho návrhu čistá mzda zamestnanca s minimálnou mzdou z terajších 292 eur na 348 eur, čo by predstavovalo nárast o 19 %," uviedol návrh spoločnosti analytik inštitútu Ján Dinga.
Podľa INESS v súčasnosti minimálna mzda na Slovensku ovplyvňuje vyše 100.000 zamestnancov a viac ako 300.000 nezamestnaných. Okrem toho má negatívne účinky na firmy, ktoré musia kvôli zvyšovaniu miezd prepúšťať. "Drvivá väčšina štúdií sa zhoduje na tom, že zvyšovanie minimálnej mzdy neznižuje chudobu plošne, ale selektívne. Teda pomáha jedným na úkor druhých," upozornil Dinga. Podľa inštitútu minimálna mzda škodí nízkopríjmovým skupinám ľudí a má negatívne dopady na regióny s vyššou nezamestnanosťou.
"Okrem toho má aj negatívny vplyv na fiškálnu bilanciu verejnej správy. Ak každý 31. zamestnanec zarábajúci minimálnu mzdu príde kvôli jej zvýšeniu o prácu, celkový efekt na verejné financie je negatívny, napriek rastu odvodov a daní zvyšných 30 zamestnancov," konštatuje INESS vo svojej analýze.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo podľa inštitútu rokovať s predstaviteľmi zamestnávateľov a zamestnancov v stredu (31. júla). Iness tvrdí, že rezort práce zvažuje od budúceho roka zvýšiť minimálnu mzdu oproti tej súčasnej o 2,5 %, čo predstavuje približne 8 eur. Ministerstvo toto číslo ale zatiaľ nepotvrdilo. "Do konca júla ministerstvo predloží svojím sociálnym partnerom návrh na zvýšenie minimálnej mzdy, keďže nedošlo medzi nimi k dohode. Sociálni partneri budú o ňom hlasovať na najbližšom zasadnutí tripartity. Rezort práce má záujem minimálnu mzdu zvýšiť o reálnu a racionálnu sumu, ktorá zohľadňuje možnosti súčasnej slovenskej ekonomiky," priblížil Michal Jurči z tlačového oddelenia ministerstva práce.
