Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pracovníci inkluzívnych podnikov by mali byť pred nástupom do inkluzívneho podniku dlhodobo nezamestnaní aspoň jeden rok.
Autor TASR
Bratislava 13. decembra (TASR) – Princípom inkluzívneho zamestnávania je garantovať trvalý objem verejných zákaziek, na ktorých by bolo možné zamestnať približne 50.000 dlhodobo nezamestnaných tak, aby v inkluzívnych podnikoch získali základné návyky a prvé pracovné skúsenosti, s ktorými by sa potom mohli úspešnejšie uchádzať na otvorenom trhu práce. Uviedol to dnes na tlačovej besede v Bratislave prezident Inštitútu zamestnanosti (IZ) Viliam Páleník.
"Odhadujeme, že takto by sa ich mohlo uplatniť 10 % až 20 % na otvorenom trhu práce, pretože očakávame pokrízové oživenie trhu práce. To znamená jednak rast dopytu, ale zároveň aj z demografických dôvodov prichádza na trh práce menej mladých, preto v najbližších piatich až desiatich rokoch vznikne na trhu práce napätie," priblížil.
"Títo pracovníci by pracovali v tzv. inkluzívnych podnikoch, čo by bol nový typ podnikov, ktoré by za presne určených podmienok mali povinnosť zamestnávať dlhodobo nezamestnaných a ich činnosť by sa financovala z inkluzívnych verejných obstarávaní. Ich činnosť by teda financoval štát a celá verejná správa," spresnil.
Po získaní zručností a pracovných návykov by podľa Páleníka počas 10 rokov opatrenie mohlo priniesť zníženie nezamestnanosti o približne 100.000 osôb z tzv. ťažkých cieľových skupín, teda spomedzi dlhodobo nezamestnaných, vrátane rómskej populácie. "Túto tému sme komunikovali už s niekoľkými ministrami práce," podotkol.
Zdôraznil, že v porovnaní s tzv. sociálnymi podnikmi známymi v minulosti, by mali mať navrhované inkluzívne podniky užšie a jednoznačnejšie zameranie. "Mali by sa zamerať iba na dlhodobo nezamestnaných a im podobných skupín a mali by byť zamerané na vykonávanie inkluzívnych služieb, nie na vzdelávanie," spresnil.
Pracovníci inkluzívnych podnikov by mali byť podľa neho pred nástupom do inkluzívneho podniku dlhodobo nezamestnaní aspoň jeden rok. V inkluzívnom podniku by mali nezamestnaní dostať riadnu pracovnú zmluvu na maximálne 2 roky, a potom by sa mali pokúsiť zamestnať na otvorenom pracovnom trhu. Financovanie by bolo možné buď z eurofondov, ale aj zo štátneho rozpočtu, alebo ich kombináciou. "Osobne by som uvítal, keby sa na to využila značná časť eurofondov, ktorým hrozí, že prepadnú. Primerané prostriedky by sa na tento účel mali naplánovať aj v novom programovacom období," dodal.
"Odhadujeme, že takto by sa ich mohlo uplatniť 10 % až 20 % na otvorenom trhu práce, pretože očakávame pokrízové oživenie trhu práce. To znamená jednak rast dopytu, ale zároveň aj z demografických dôvodov prichádza na trh práce menej mladých, preto v najbližších piatich až desiatich rokoch vznikne na trhu práce napätie," priblížil.
"Títo pracovníci by pracovali v tzv. inkluzívnych podnikoch, čo by bol nový typ podnikov, ktoré by za presne určených podmienok mali povinnosť zamestnávať dlhodobo nezamestnaných a ich činnosť by sa financovala z inkluzívnych verejných obstarávaní. Ich činnosť by teda financoval štát a celá verejná správa," spresnil.
Po získaní zručností a pracovných návykov by podľa Páleníka počas 10 rokov opatrenie mohlo priniesť zníženie nezamestnanosti o približne 100.000 osôb z tzv. ťažkých cieľových skupín, teda spomedzi dlhodobo nezamestnaných, vrátane rómskej populácie. "Túto tému sme komunikovali už s niekoľkými ministrami práce," podotkol.
Zdôraznil, že v porovnaní s tzv. sociálnymi podnikmi známymi v minulosti, by mali mať navrhované inkluzívne podniky užšie a jednoznačnejšie zameranie. "Mali by sa zamerať iba na dlhodobo nezamestnaných a im podobných skupín a mali by byť zamerané na vykonávanie inkluzívnych služieb, nie na vzdelávanie," spresnil.
Pracovníci inkluzívnych podnikov by mali byť podľa neho pred nástupom do inkluzívneho podniku dlhodobo nezamestnaní aspoň jeden rok. V inkluzívnom podniku by mali nezamestnaní dostať riadnu pracovnú zmluvu na maximálne 2 roky, a potom by sa mali pokúsiť zamestnať na otvorenom pracovnom trhu. Financovanie by bolo možné buď z eurofondov, ale aj zo štátneho rozpočtu, alebo ich kombináciou. "Osobne by som uvítal, keby sa na to využila značná časť eurofondov, ktorým hrozí, že prepadnú. Primerané prostriedky by sa na tento účel mali naplánovať aj v novom programovacom období," dodal.
