Bratislava 15. decembra (TASR) - Minulý týždeň sa v hlavnom meste SR konalo 108. zasadnutie Rady Medzinárodnej investičnej banky (MIB). Pri tejto príležitosti poskytol podpredseda predstavenstva MIB Denis Ivanov rozhovor pre TASR o úlohách banky na ďalšie obdobie a postavení Slovenska pri realizácii jej aktivít.

-Medzinárodná investičná banka schválila nedávno novú stratégiu, aké sú jej hlavné ciele a smerovanie?-
Nová stratégia MIB – nazývame ju Bukureštská stratégia, keďže sme ju schválili v lete tohto roka v rumunskej metropole - určuje rozvoj banky na najbližších päť rokov, konkrétne na obdobie 2018 až 2022. Prijali sme ju po tom, čo sme naplnili našu existujúcu stratégiu na roky 2013 až 2017. V nej sme splnili všetky hlavné ciele. Napríklad naše úverové portfólio presiahlo 700 miliónov eur, a to hovorím o úveroch, ktoré sú v súčasnosti aktívne v našej bilancii. Celková investovaná suma vo všetkých našich deviatich členských štátoch za uplynulých päť rokov presiahla miliardu eur. Rovnakú sumu sme získali na finančných trhoch cez emisie našich dlhopisov alebo iné cez formy získavania zdrojov. Takže môžem spokojne vyhlásiť že ciele predchádzajúcej stratégie sme splnili.

Nový päťročný strategický cyklus chceme zasvätiť predovšetkým upevňovaniu postavenia našej banky na medzinárodnom poli ako modernej, stabilnej a vyhľadávanej medzinárodnej rozvojovej finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je podpora udržateľného rozvoja ekonomík svojich členských krajín.


-Ako to vyzerá s aktivitami v jednotlivých členských krajinách banky?-
V každej z našich členských krajín máme už nejaké investície, všade sme podporili zaujímavé rozvojové projekty. Keď hovorím o podpore udržateľného rozvoja, tak tým myslím aj podporu spolupráce našich členských štátov, teda medzinárodné investičné alebo exportno-importné projekty, ktoré pomáhajú naraz obom, resp. aj viacerým zúčastneným stranám. Do roku 2022 chceme zdvojnásobiť objem nášho súčasného úverového portfólia, výrazne zjednodušiť, skvalitniť a zrýchliť prácu s klientmi. Tiež chceme takpovediac ušiť na mieru ponuku produktov pre každú jednotlivú členskú krajinu MIB – čo privedie v krátkom čase k prijatiu spresnených, akýchsi osobitných "národných" stratégií pre čo najefektívnejšie pôsobenie v každom členskom štáte v súlade s tamojšími potrebami a špecifikami.

Stratégia sa zaoberá aj vnútornými procesmi riadenia v banke. Napríklad prechodom na trojstupňový systém riadenia alebo na spravodlivejší systém pri hlasovaní jednotlivých členov banky o zásadných krokoch. Toto je zakotvené aj v nových ustanovujúcich dokumentoch MIB.

-Spomínate nový spôsob hlasovania, podľa akého kľúča bude fungovať?-
Doteraz mal každý náš členský štát rovnaké hlasovacie právo, teda jedna krajina – jeden hlas. Po novom to bude systém "dvojitej väčšiny", dve úrovne hlasovania. Prvá úroveň bude proporcionálna, teda členské štáty budú mať hlas rovný ich podielu na kapitáli banky (Slovensko má dnes podiel necelých 7 % - pozn. TASR)a na prijatie rozhodnutia budú potrebné hlasy najmenej 75 % podielov na kapitáli. To budú môcť teoretický spoločne získať aj dve-tri krajiny a tomu sa chceme vyhnúť. Bude sa preto vyžadovať, aby okrem 75-% "kapitálovej" väčšiny hlasujúcich každé rozhodnutie zároveň podporila aj nadpolovičná väčšina členských štátov, takže pri dnešnom počte deväť členov MIB by muselo hlasovať za najmenej päť z nich.

Nové štatutárne dokumenty, ktoré predpokladajú takúto modernizáciu a skvalitnenie riadenia banky, už ratifikovali všetky členské štáty okrem Slovenska. Vaša krajina ostáva ako posledná, na ktorej súhlas teraz zvyšných osem čaká. Veľmi preto dúfame, že ratifikácia sa zavŕši aj na Slovensku čo najskôr.

-Keď hovoríme o Slovensku, čo viedlo MIB k tomu, že si za sídlo svojej nateraz jedinej regionálnej kancelárie vybrala Bratislavu?-
Samotné rozhodnutie o zriadení kancelárie niekde v EÚ sme prijali už pomerne dávno, niekedy v roku 2013. Potom sme posudzovali veľmi veľa rôznych hľadísk, urobili sme si čosi ako komparatívnu analýzu jednotlivých alternatív v rámci našich európskych členských štátov. Zohľadňovali sme stav ekonomík, ratingy a tiež geografickú polohu hlavného mesta. A keď sme si všetko spolu vyhodnotili, povedal by som, že hviezdy sa usmiali na Bratislavu. Ale nebolo to len pre suché fakty, čísla a dáta. Musím povedať že od samého začiatku obrodného procesu v MIB od roku 2012, kedy sa odpísali všetky staré zlé úvery a banka sa akoby odrazila od úplnej nuly, bolo Slovensko akýmsi lídrom všetkých týchto procesov. Či už išlo o pružnosť v prijímaní rozhodnutí, alebo súčinnosť pri vôbec prvej emisii bondov MIB v členskom štáte EÚ v roku 2014. Toto všetko nás utvrdilo v presvedčení, že vaša metropola bude najlepším sídlom prvej kancelárie MIB mimo oficiálneho sídla banky. Treba spresniť, že kancelária nezodpovedá len za naše operácie na Slovensku, ale v celom priestore našich piatich európskych členov, teda aj v Česku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku.

Foto: archív MIB

-Aké sú doterajšie výsledky bratislavskej kancelárie MIB?-
Pracuje tu zatiaľ len päť kolegov, ale už sa im podarilo nájsť a pripraviť úverové projekty spolu za 180 miliónov eur. Okrem Slovenska spracovali úvery ešte aj v Maďarsku a Rumunsku. Ďalším úspechom nášho bratislavského tímu je, že banka vydala svoje prvé úvery aj v miestnych menách, konkrétne vo forintoch a leioch. Je to dôležitá vec, lebo MIB síce pôsobí a účtuje všetko v eurách, aj drvivú väčšinu úverov poskytla v eurách, avšak ak klient z nejakého dôvodu potrebuje zdroje v miestnej mene, je veľmi dobré, ak mu to medzinárodná banka vie aj chce poskytnúť. Európska regionálna kancelária je aktívna aj v oblasti získavania zdrojov pre banku a v tejto oblasti už takisto uskutočnili prvé projekty. Po prvý raz v histórii sprostredkovali emisiu špeciálnych cenných papierov "Schuldscheindarlehen" na nemeckom trhu, čo bol úplne unikátny počin, vďaka ktorému MIB vôbec po prvý raz získala stabilné 10-ročné zdroje.

-Diskutujete aj o prijímaní nových členov do MIB?-
Áno, diskutujeme, je to pre nás aktuálna a celkom dôležitá téma, pričom na rozdiel od iných medzinárodných rozvojových finančných inštitúcií sa MIB nevymedzuje pri hľadaní nových členov žiadnym pevným príznakom, regionálnym alebo akýmkoľvek iným. Dnes pôsobíme na troch kontinentoch – v Latinskej Amerike je to Kuba, v Európe máme päť členských štátov EÚ a NATO, naším členom je Rusko aj východoázijské republiky Mongolsko a Vietnam. Preto náš prípadný nový člen nemusí spĺňať žiadne veľmi špecifické podmienky, podstatné je, aby zdieľal naše hodnoty a misiu a chcel spolupracovať na plnení našich cieľov. S niekoľkými takýmito štátmi sa už dnes o nejakej forme členstva alebo partnerstva rozprávame. Mám na mysli asi dva-tri štáty, nie viac. Mimochodom, iba nedávno sme opäť získali nášho staronového člena. Maďarsko vystúpilo z MIB začiatkom 90. rokov a pred dvoma rokmi sa do banky znova vrátilo. Máme dnes aj jedného pozorovateľa, je ním Bielorusko.

Počet členov teda rozširovať chceme, ale nie príliš, nie veľmi masovo. Nechceme totiž súčasných členov pripraviť o výhody sily ich hlasu. Napríklad Slovensko dnes nemá príliš veľký podiel, necelých 7 %, ale ak si to porovnáte s podielom Slovenska v ECB, EBRD, IFC alebo Svetovej banke, je vplyv Slovenska v MIB oveľa silnejší. Takto sa v MIB musí brať veľmi vážne hlas, priority a strategický záujem každej z deviatich krajín.

-Povedzme si ešte niečo o projektoch MIB na Slovensku...-
Od reštartu banky v roku 2012 sme na Slovensku zrealizovali viacero zaujímavých projektov, zväčša úverových. Niektoré sme podporili priamo, iné sme financovali alebo naďalej financujeme spolu s naším partnerom, slovenskou Exportno-importnou bankou. Našimi klientmi boli také značky ako Tatravagónka, kde sa už naša angažovanosť skončila. Existujúci úverový vzťah máme so Slovenskými elektrárňami, ako aj so SES Tlmače, kde je účastníkom schémy aj Kuba, lebo tento projekt má za cieľ modernizáciu elektrárne práve v tejto našej karibskej členskej krajine. Rozpracované máme dva-tri ďalšie.

Popri tom poskytujeme aj podporu z Fondu technickej asistencie, ktorý sme zriadili so slovenským ministerstvom financií. Ide o fond na poskytovanie technickej pomoci, je v ňom viac ako milión eur. Financujeme z neho rôzne konzultačné rozvojové projekty pomoci, napríklad asistenciu Mongolsku pri revízii a úpravách tamojšej legislatívy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Realizátormi projektov financovaných z tohto fondu sú v zmysle jeho štatútu výlučne slovenské spoločnosti, slovenskí experti.