Bratislava 22. novembra (TASR) – Energický učiteľ z Handlovej, bývalý baník, sa rozhodol, že miestnym žiakom sprostredkuje viac, ako v škole dosiaľ dostávali. Zapojil sa do programu Cisco Networking Academy a vychoval úspešných žiakov, ktorí teraz odovzdávajú svoje poznatky a skúsenosti mladším.

Kedy ste sa prvý raz dozvedeli o programe Networking Academy a možnostiach zapojiť do neho a súťaží žiakov?

O programe som sa prvý raz dozvedel, keď som odchádzal z bane Handlová. Robil som nejaký čas aj v podzemí, štyri roky, potom na odbore informatiky. Chcel som niečo priniesť, chcel som byť platný pre Handlovú, aby decká baníkov mali aj iné šance, iné možnosti, a tak som hľadal. Vtedy som sa dozvedel, že pán docent Jakab priniesol na Slovensko tento program a ja som vedel, že to je to pravé orechové. A súťaže už prišli nejako tak s tým. Keď sme boli zapojení do programu, myslím, že v roku 2005 alebo 2006, konal sa Cisco Olymp a tak som si povedal, že študentov treba motivovať a práve súťaž je dobrou motiváciou. Išli sme do Bratislavy na regionálne kolo. Nič moc sme tam vtedy nedokázali, boli sme na šiestom mieste alebo tak, ale chalanov to bavilo. Zistili sme, aká je úroveň, aká je latka a začali sme makať.

Čo Vám a Vašim študentom účasť v programe dala?

Ja ako učiteľ som do rúk dostal komfortné vzdelávacie prostredie, aj testovacie. A prepracované labáky, skutočne to najlepšie, čo som za trinásť rokov v školstve videl. Oceňujem pána Jakaba za to, akým spôsobom celý program vybudoval. Nerobil to od stola, papierovo, ale všetkých nás osobne stretol, chodil za nami na školy, tyká si s nami, so všetkými inštruktormi. To sa mi na tom veľmi páči, je to niečo úžasné. A študenti? Tých to jednoznačne stavia na rovnakú štartovaciu čiaru s ich rovesníkmi zo všetkých krajín, kde tento program funguje. A potom už záleží na nich a na ich inštruktorovi, ale hlavne na nich, kam až z tej štartovacej čiary vládzu zabehnúť, a ako rýchlo.

Aký je o program záujem na škole medzi študentmi?

Zatiaľ mám veľký záujem, jeden labák nestačí. Už by som ho potreboval zmodernizovať a vybudovať druhý, lebo tento náš je obsadený v pondelok, utorok, stredu, štvrtok, do tej piatej poobede.

Čiže študenti sa snažia a baví ich to...

Áno. Len ja to všetko nestíham. Nebudem predsa zostávať za ten učiteľský plat do večera do piatej tieto štyri dni. (smiech) Vybudoval som si ale taký model, že tí starší mi pomáhajú vzdelávať, cvičiť tých mladších.

Zapájajú sa u vás na škole do programu aj dievčatá?

Vôbec to medzi chlapcami a dievčatami nie je vyrovnané, aj keď na tom tvrdo makáme. Zo 40 až 50 žiakov, ktorí sú momentálne v programe, je iba sedem dievčat. Dosiahli sme ale jedno pekné prvenstvo a to, že sme vôbec prví v osemročnej histórii súťaže Networking Academy Games, tak sa volá bývalý Cisco Olymp, dokázali postaviť dievčenský tím.

A ako dopadol?

Nebol posledný. Z dvadsiatich piatich alebo šiestich tímov boli dievčatá na dvadsiatom mieste. Takže to bol obrovský úspech, hoci tú najmladšiu členku tímu, bola vtedy ešte len prváčka, som jej triedny, som pol hodinu pred nástupom do laboratórií počítačových sietí na Technickej Univerzite Košice, kde mali súťažiť, musel na schodišti prehovárať, aby to nevzdávala. Dostala jednoducho trému. Takže tri roky som sa snažil postaviť dievčenský tím do tejto súťaže a nakoniec sa to po troch rokoch aj podarilo.

Máte skúsenosti aj zo zahraničných súťaží. Prezraďte nám, aké úspechy ste s Vašimi študentmi dosiahli?

V roku 2008 sme boli prví a dosiahli prvé a tretie miesto na FIT VUT Brno, v roku 2009 sme boli druhí na medzinárodnej súťaži, ktorá sa konala na FIT STU Bratislava. V roku 2010 sme boli druhí v Debrecíne a v roku 2011 sme boli tretí na polytechnickej univerzite v Bukurešti.

Aké máte s programom plány do budúcna? Spomínali ste, že jeden labák Vám už nestačí.

Veru, zišiel by sa nám nový, ale nevidím to reálne, lebo ma nikto nepodporil. Je to otázka financií. V našom regióne niet takých firiem, ktoré by nás podporili trebárs tak, ako sme to videli v Plzni. Tam som videl tabuľky pri labáku – toto laboratórium podporuje firma ČEZ s čiastkou 600-tisíc českých korún. O tom ja môžem iba snívať. A nebolo to na jednom labáku. Videl som to na troch. Neboli to už také čiastky, ale bolo to 400-tisíc českých korún a to tiež nie je malá suma.