Bratislava 12. marca (TASR) – Energetická únia bude silnou témou slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie (EÚ) v druhej polovici roka 2016. Výzvou pre krajinu bude skĺbiť rôznorodé záujmy a priority členských štátov, no zároveň presadiť veci dôležité pre Slovensko. Zhodli sa na tom účastníci 3. workshopu Národného konventu o EÚ, ktorý sa dnes konal v Bratislave.

Téma Energetickej únie je podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Petra Javorčíka pre Slovensko citlivejšia ako pre iné krajiny. Slovenskú ekonomiku označil za energeticky intenzívnu. "Zároveň sme zraniteľnejší z hľadiska energetickej bezpečnosti. Napriek tomu, že veľa vecí sa posunulo za posledné roky, stále nie je diverzifikácia zdrojov dostatočná," povedal.

Slovensko teda bude musieť počas predsedníctva čeliť niekoľkým výzvam. Každá krajina má totiž v rámci Energetickej únie inú prioritu. Kým Slovensko trápi najmä energetická bezpečnosť, severania pozerajú skôr na zlepšovanie energetickej efektívnosti či klimatické ciele. "Pre nás to bude výzva skĺbiť všetky záujmy v rámci 28-ky, nastaviť si priority v rámci balíka férovo, ale zároveň aby sme veci, ktoré sú dôležité pre nás, vedeli posunúť dopredu," zdôraznil Javorčík.

Úsilie slovenského predsedníctva by malo smerovať tiež na postupné prekonávanie bariér, pretože členské štáty si bránia svoju suverenitu. "Nehovoríme o tom, že ideme zriadiť jedného regulátora na európskej úrovni, ale skôr posilníme úlohy regulátora, ktorý je sieťou národných regulátorov," avizoval.

Matúš Mišík z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave však upozornil, že proti posilňovaniu regulácie na európskej úrovni sa už vyjadrili národní regulátori. "Regulácia nie je iba otázkou technickou a energetickou, ale politickou. Často sa používa na domáce politické ciele. Toto sú dôvody, prečo budú niektoré členské štáty proti tomu, aby sa tie právomoci presunuli," domnieva sa.

Šéf kabinetu podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča Juraj Nociar uviedol, že štáty sa musia odosobniť od pocitu, že sami vedia robiť veci najlepšie, a prekonať psychologickú bariéru, že ak vznikne problém, nikto im nepomôže. Ako príklad uviedol fungujúci vnútorný trh s potravinami. "Nie že ja musím mať kompletne zabezpečenú energiu. Prečo by som to robil, ak dokáže niekto iný vyrobiť energiu lacnejšie a za rozumných podmienok ju dopraviť ku mne? Ak dokážem zabezpečiť, že dodávky budú plynulé, bezpečné a lacnejšie, toto by mal byť jeden z cieľov, a nie uzatvárať sa na tom svojom políčku," dodal.

Najväčší problém Energetickej únie vidí Mišík v silných tlakoch zo strany štátov aj biznisu, ktoré sa budú ešte zintenzívňovať. Za riziko označil aj harmonizáciu, ktorú tento koncept prinesie. "Rokovania o nových nariadeniach v oblasti energetiky trvali doteraz zvyčajne veľmi dlho, pretože členské štáty požadovali rôzne výnimky, úľavy alebo nastavenia, ktoré by vyhovovali práve im. Toto sa bude diať aj pri negociovaní Energetickej únie. Tým, že je tam veľmi veľa návrhov a zmien, bude to trvať pomerne dlho," myslí si.