Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Michal Kováč pôsobil v bankovníctve od roku 1955, kedy nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky československej.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) - Slovensko sa dnes lúči s významnou osobnosťou. Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jozefa Makúcha bol totiž Michal Kováč nielen prvým prezidentom samostatného Slovenska, ale aj významným predstaviteľom financií a bankovníctva.
"Iba normalizačný proces od roku 1970 zabránil Michalovi Kováčovi využiť bohaté skúsenosti, ktoré nadobudol ako námestník riaditeľa londýnskej pobočky Živnobanky a úspešne zavŕšiť nomináciu do funkcie guvernéra Federálnej emisnej banky, ktorá mala byť v rámci reformného procesu zriadená," uviedol v stanovisku pre médiá Makúch s tým, že Kováč sa však naďalej venoval problémom menovej politiky a bankovníctvu a svoje poznatky a skúsenosti využíval v oblasti výskumu. "Významnou mierou tiež prispel k úspešnému rozvoju NBS," podotkol Makúch.
Michal Kováč pôsobil v bankovníctve od roku 1955, kedy nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky československej. V rokoch l963 a 1964 pôsobil ako učiteľ pre bankové kurzy v bankovej škole kubánskej štátnej banky. Po návrate do Československa 5. februára 1965 bol vymenovaný za námestníka hlavného riaditeľa oblastného ústavu pre Slovensko Štátnej banky československej. V rokoch l967 až 1969 pracoval ako námestník riaditeľa pobočky Živnostenskej banky v Londýne.
V druhej polovici 60. rokov došlo v Československej republike k postupnému uvoľneniu politickej a spoločenskej atmosféry. V oblasti bankovníctva sa začali prípravy pre vznik Federálnej emisnej banky a dvoch národných emisných bánk, a to do Českej národnej banky a Slovenskej národnej banky. Michal Kováč bol navrhnutý do funkcie guvernéra Federálnej emisnej banky.
V apríli 1970 bol Michal Kováč zbavený funkcie námestníka hlavného riaditeľa Oblastného ústavu Štátnej banky československej pre Slovensko. Bol preložený do odboru pre integrácie Oblastného ústavu ŠBČS pre Slovensko a od 15. januára 1971 pracoval ako radový zamestnanec Štátnej banky československej, pobočka Bratislava-mesto. Ako uviedla NBS, mladým pracovníkom pobočky ochotne pomáhal cennými radami a odbornými konzultáciami v ich profesijnom raste. Od roku 1978 až do decembra 1989 pracoval popri zamestnaní ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave finančnej a úverovej sústavy, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu, Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce a iných. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Po politicko-spoločenských zmenách v roku 1989 sa stal ministrom financií Slovenskej republiky a v roku 1993 prvým prezidentom Slovenskej republiky.
Napriek odchodu do vysokých vládnych funkcií Michal Kováč nikdy neprerušil kontakty s centrálnou bankou, či už ako minister financií, alebo ako prezident Slovenskej republiky. Národnú banku Slovenska viackrát navštívil a ako človek, ktorý väčšinu života pôsobil v bankovníctve, sa živo zaujímal o jej činnosť a svojimi skúsenosťami a radami prispel k jej úspešnému rozvoju.
"Iba normalizačný proces od roku 1970 zabránil Michalovi Kováčovi využiť bohaté skúsenosti, ktoré nadobudol ako námestník riaditeľa londýnskej pobočky Živnobanky a úspešne zavŕšiť nomináciu do funkcie guvernéra Federálnej emisnej banky, ktorá mala byť v rámci reformného procesu zriadená," uviedol v stanovisku pre médiá Makúch s tým, že Kováč sa však naďalej venoval problémom menovej politiky a bankovníctvu a svoje poznatky a skúsenosti využíval v oblasti výskumu. "Významnou mierou tiež prispel k úspešnému rozvoju NBS," podotkol Makúch.
Michal Kováč pôsobil v bankovníctve od roku 1955, kedy nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky československej. V rokoch l963 a 1964 pôsobil ako učiteľ pre bankové kurzy v bankovej škole kubánskej štátnej banky. Po návrate do Československa 5. februára 1965 bol vymenovaný za námestníka hlavného riaditeľa oblastného ústavu pre Slovensko Štátnej banky československej. V rokoch l967 až 1969 pracoval ako námestník riaditeľa pobočky Živnostenskej banky v Londýne.
V druhej polovici 60. rokov došlo v Československej republike k postupnému uvoľneniu politickej a spoločenskej atmosféry. V oblasti bankovníctva sa začali prípravy pre vznik Federálnej emisnej banky a dvoch národných emisných bánk, a to do Českej národnej banky a Slovenskej národnej banky. Michal Kováč bol navrhnutý do funkcie guvernéra Federálnej emisnej banky.
V apríli 1970 bol Michal Kováč zbavený funkcie námestníka hlavného riaditeľa Oblastného ústavu Štátnej banky československej pre Slovensko. Bol preložený do odboru pre integrácie Oblastného ústavu ŠBČS pre Slovensko a od 15. januára 1971 pracoval ako radový zamestnanec Štátnej banky československej, pobočka Bratislava-mesto. Ako uviedla NBS, mladým pracovníkom pobočky ochotne pomáhal cennými radami a odbornými konzultáciami v ich profesijnom raste. Od roku 1978 až do decembra 1989 pracoval popri zamestnaní ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave finančnej a úverovej sústavy, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu, Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce a iných. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Po politicko-spoločenských zmenách v roku 1989 sa stal ministrom financií Slovenskej republiky a v roku 1993 prvým prezidentom Slovenskej republiky.
Napriek odchodu do vysokých vládnych funkcií Michal Kováč nikdy neprerušil kontakty s centrálnou bankou, či už ako minister financií, alebo ako prezident Slovenskej republiky. Národnú banku Slovenska viackrát navštívil a ako človek, ktorý väčšinu života pôsobil v bankovníctve, sa živo zaujímal o jej činnosť a svojimi skúsenosťami a radami prispel k jej úspešnému rozvoju.
