Bratislava 25. januára (TASR) - Grécko zostane súčasťou eurozóny, pretože je to pre krajinu v súčasnosti výhodnejšie. Ak by totiž opustilo menový blok, muselo by sa snažiť samo financovať na trhu. A to by bolo pre krajinu veľkým problémom. Presvedčený o tom je vedúci makroanalytik pre región strednej a východnej Európy skupiny Erste Group Juraj Kotian. Uviedol to v rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky.


-Európa netrpezlivo čaká na výsledky gréckych volieb. Ak by ich vyhrala politická strana Syriza, ktorá odmieta úsporný program, aká je pravdepodobnosť vystúpenia krajiny z eurozóny?-


Ak si 75 % obyvateľstva neželá odchod Grécka z eurozóny, tak si myslím, že spraviť takéto rozhodnutie by bolo pre krajinu politicky veľmi nákladné. Veľmi pravdepodobné v Grécku je ale to, že sa bude opäť diskutovať o odľahčení dlhu, predĺžení splatnosti alebo znížení úrokových sadzieb.

Foto: TASR/AP

-Grécku však bolo takýchto ústupkov urobených už veľa.-

Áno, bolo. Preto pre Grécko nejaké jednostranné rozhodnutie reštrukturalizovať dlh alebo odísť z eurozóny by bolo kontraproduktívne. Momentálne má veľmi priaznivo nastavené podmienky. A keby malo ísť samo s kožou na trh, tak by to bolo pre krajinu oveľa drastickejšie.


-Vnímate tak vyhlásenia strany Syriza, ktorej niektorí členovia pripúšťajú vystúpenie z eurozóny, ako predvolebné snahy získať si voličov?-

Pozrime sa na to, aké má Grécko alternatívy. Voliči si neželajú výstup z eurozóny, lebo to by viedlo k veľkej devalvácii, k okamžitému bankrotu Grécka a krajina by sa musela snažiť sama financovať na trhu, čo by pre ňu bolo veľkým problémom. Vláda by mala vážne finančné ťažkosti zabezpečiť základné funkcie štátu. Dnes je priemerná úroková sadza, za ktorú sa Grécko efektívne financuje, nižšia ako v prípade Španielska alebo iných krajín z periférie. Keby Grécko odišlo z eurozóny, tak by to bol skôr odstrašujúci príklad pre ostatné krajiny, prečo neodísť.


Rusko-ukrajinský konflikt

-Grécko ale nie je jediným problémom, ktorý trápi Európu. Stále pokračuje rusko-ukrajinský konflikt. Aký vplyv má na ekonomiky strednej a východnej Európy?-


Sankcie majú minimálny vplyv na región strednej a východnej Európy. A to preto, že okruh tovarov, na ktoré Rusko aplikovalo takzvané protisankcie, bol pomerne dosť malý, alebo dosť bezvýznamný pre krajiny strednej a východnej Európy. Preto celkový dopad odhadujeme na menej ako 0,1 % hrubého domáceho produktu. Trošku citeľnejší vplyv, ale nie dramatický, je pozorovateľný cez prepad týchto dvoch ekonomík. Najviac na konflikte tratí ukrajinská a ruská ekonomika. Exporty do týchto dvoch ekonomík klesli o 10 % až 30 % ale, keďže Rusko ani Ukrajina nepatria medzi najvýznamnejších exportných partnerov nášho regiónu, tak tento vplyv je pomerne dosť zanedbateľný.

Foto: TASR/AP

-Určite však existuje odvetvie, ktoré by mohlo konflikt oboch krajín zasiahnuť.-

Našťastie, a tam si myslím, že ani nedôjde k nejakej zásadnej zmene, dodávky plynu sú zachované. Toto je najcitlivejší kanál, cez ktorý môžu byť naše ekonomiky ovplyvnené. Avšak v porovnaní s rokom 2009, kedy sme neboli pripravení na výpadky plynu, tak teraz má každá krajina naplnené zásobníky. V prípade dočasného výpadku dodávok cez Ukrajinu, ale pri zachovaní dodávok cez ostatné krajiny, môžu krajiny využiť nové spojenia alebo reverzný tok. Nemala by byť obmedzená výroba. Tentoraz si myslím, že región je veľmi dobre pripravený aj na takúto alternatívu.


-Aj napriek problémom však Európska únia stále chce prijať Ukrajinu za členskú krajinu. Nepovažujete to za riziko?-

Samotný proces prijímania krajiny do Európskej únie je pomerne časovo náročný. Videli sme, koľko to trvalo Chorvátsku a aké snaženie musí vyvíjať Srbsko, aby sa dostalo do únie. Vnímam prijatie Ukrajiny ako beh na dlhú trať. Krajina musí prejsť rozsiahlymi štrukturálnymi reformami. Ekonomika musí byť trhovo založená. Myslím si, že ale v nasledujúcej dekáde je veľmi málo pravdepodobné, že by došlo k samotnému vstupu. Som presvedčený, že ďalšia expanzia Európskej únie aj smerom na východ, teda vrátane Ukrajiny, by bola pre úniu v dlhodobom horizonte prospešná.


-Prečo?-

Približovanie sa k Európskej únii, zlepšovanie obchodných vzťahov, z toho všetkého by mohlo benefitovať aj Slovensko. Ukrajina je náš najväčší sused, ale máme s ňou najmenší obchod, teda sa tu skrýva veľký potenciál.


Opatrenia ECB

-Európska centrálna banka ohlásila, že spustí nakupovanie vládnych dlhopisov. Je situácia v eurozóne natoľko vážna, že musela pristúpiť k tomuto opatreniu?-

Dôvodmi ohlásenia kvantitatívneho uvoľňovania je veľmi nízka inflácia, čo centrálna banka vníma veľmi citlivo. Čo sa týka samotného načasovania, jedno je dizajn programu a iné je implementácia. Nemyslím si, že je to priskoré opatrenie. Efekty menovej politiky trvajú určitý čas, kým sa prejaví ich dopad na reálnu ekonomiku. Čiže z pohľadu snahy dosiahnuť hlavný cieľ, ktorým je spomaliť klesajúce inflačné očakávania, je takáto akcia rozhodne na mieste.

Foto: TASR/AP

-Aké účinky bude mať toto opatrenie na ekonomiky eurozóny?-

Už len to samotné, že dochádza k postupnému splácaniu predchádzajúceho programu, ktorý znižuje bilančnú sumu Európskej centrálnej banky, tak dochádza k určitému uťahovaniu menovej politiky. Na to, aby centrálna banka vyvážila tento negatívny vplyv, tak pristúpila k programu, ktorý do určitej miery vykompenzuje úbytky z predchádzajúceho programu. Čiže, účinky by mali byť stabilizačné a práve nízka inflácia do určitej miery prispela k rozhodnosti centrálnej banky a jej členov k tomu, aby pristúpila k novému programu. Myslím si, že bez nízkej inflácie by bol takýto program politicky oveľa viac problematickejší.


-Okrem spomalenia inflácie by mohlo dôjsť aj k rozmrazeniu úverového trhu?-


Likvidita je jedna vec a cena financovania je vec druhá. Bude to mať pozitívny vplyv na objem likvidity na trhu a takisto niektoré investície, ktoré boli bankami pomerne dosť využívané, najmä investovanie do štátnych dlhopisov. Pri výnosoch blízkych nule však do určitej miery prestanú byť tieto formy investovania pre banky zaujímavé, a tak sa investori posunú aj do iných tried aktív. To znamená, že budú musieť podstúpiť väčšie riziko a otvoriť financovanie aj reálnej ekonomiky alebo začať nakupovať rizikovejšie cenné papiere.


-Nemôže to byť ale príliš riskantné z hľadiska stability bankového sektora v eurozóne?-

Našťastie banky do výraznej miery menia postupne aj štruktúru pasív. To znamená, že majú vyšší objem kapitálu na krytie úverových rizík a takisto bola prijatá legislatíva, ktorá umožňuje takzvaný "bail in". Teda v prípade, že by mali banky nejaké problémy pre to, že zle investovali, tak sú to predovšetkým akcionári a potom ostatní veritelia, ktorí budú znášať tieto riziká a nemal by to byť štát, ktorý by mal znášať náklady za ich zlé rozhodnutia.

-V akom stave je bankový sektor po kríze. Dá sa povedať, že sa banky zotavili?-

Banky sú v súčasnosti pomerne dosť likvidné a majú aj dostatok kapitálu. Možno niektoré aj priveľa, keďže regulácia tlačí na zvyšovanie kapitálu a zvýhodňuje, investície do nízkorizikových aktív. To má za následok, že náklady na úverovanie a na zabezpečenie týchto úverov sú dosť vyššie.


-Myslíte si teda, že ak by v eurozóne vypukli vážnejšie problémy, finančné domy by ich v súčasnosti zvládli?-

Na prípadné problémy majú banky naakumulovaný dostatok kapitálu. Opatrenia, ktoré sa prijali, majú zabezpečiť to, že okrem kapitálu, banky majú aj dostatok ostatných pasív, ktoré môžu neskôr premeniť na kapitál. Banky sú oveľa viac pripravené na krízu, ako boli niekoľko rokov dozadu.


Jednotný bankový dohľad

-Odštartoval tiež jednotný bankový dohľad v rámci bankovej únie. Aj to môže prispieť k väčšej stabilite sektora?-

Je dobré, že regulácia je koordinovaná na Európskej úrovni. To je niečo, čo určite prospeje európskemu bankovému sektoru. Najmä bankovým skupinám, ktoré operujú vo viacerých krajinách. Nanešťastie, nie všetky krajiny Európskej únie spadajú pod tento jednotný bankový dohľad. Máme tu krajiny, ktoré sú členmi eurozóny, a ktoré nie sú členmi eurozóny. Tým sa situácia trošku komplikuje. Na druhej strane, ani neubudol počet regulátorov, čiže, zatiaľ je výsledok taký, že máme o jedného regulátora viac. Bolo by dobré, keby toto celkové snaženie smerovalo k tomu, že by sa zjednodušili a skoordinovali aj opatrenia aplikované na národnej báze, čo by prispelo k rozvoju bankového sektora v rámci Európy.



-Nemôže sa ale stať, že pre bankovú úniu sa zníži ziskovosť bánk, pretože budú musieť prispievať do jednotného rezolučného fondu?-

Príspevky, ktoré sa platia na Slovensku, sú rádovo vyššie ako tie, ktoré by sa mali platiť na európskej úrovni. Pre banky by bolo rozhodne lepšie mať jednotný koordinovaný prístup v tomto smere, ako mať nejaké ad hoc príspevky alebo ad hoc dane. Prirodzeným následkom by mohlo byť zníženie bankového odvodu na Slovensku, pretože takéto príspevky by boli nadbytočné a neopodstatnené. Čiže, samozrejme, by takáto zmena bola prospešná a myslím si, že je pri budovaní jednotnej bankovej únie aj nevyhnutná.