Ak bude Grécko v nedeľu v referende väčšinovo súhlasiť s predkladaným balíkom reforiem, je podľa ministra Kažimíra vyššia pravdepodobnosť, že sa s veriteľmi dohodne na ďalšom záchrannom programe.
Autor TASR
Bratislava 3. júla (TASR) - Každým dňom sa situácia v Grécku zhoršuje a grécky premiér Alexis Tsipras vytvára ilúziu, že ak Gréci v referende odmietnu reformy, bude mať silnejší mandát na vyjednávania o treťom balíku pomoci. Skonštatoval to dnes počas spoločného rokovania parlamentného finančného výboru a eurovýboru minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
"Premiér Tsipras vytvára ilúziu, pod vplyvom vnútornej vlastnej propagandy, že ak Gréci odmietnu náčrt balíka opatrení, že dostane silnejší mandát na vyjednávanie tretieho programu. Toto je čistá ilúzia, lož," podotkol Kažimír s tým, že o treťom balíku Grécko s medzinárodnými veriteľmi doteraz ešte nerokovalo. "My sme sa ešte o treťom balíku nikdy nebavili. Áno, každá členská krajina eurozóny má právo požiadať o program z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM)," povedal Kažimír.
Zároveň uviedol, že ak grécka verejnosť bude v nedeľu (5.6.) v referende väčšinovo súhlasiť s predkladaným balíkom reforiem, je vyššia pravdepodobnosť, že sa s veriteľmi dohodne na ďalšom záchrannom programe. "Ak grécka verejnosť aj pod vplyvom súčasnej vlády odmietne balík, je tu vyššia pravdepodobnosť krízového scenára a možno aj postupného odchodu z eurozóny. Slovensko si nežiada ako preferovaný scenár odchod Grécka z eurozóny, ani ďalšie prehlbovanie vnútropolitickej krízy v krajine, ale nemá možnosť to ovplyvniť," doplnil Kažimír.
Podľa slov šéfa rezortu financií grécka vláda odmieta najmä zmeny v penzijnom systéme a zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty na ostrovoch.
Situácia v krajine sa pritom každým dňom zhoršuje a budúci balík pomoci by sa mohol zväčšiť. "Maloobchodné tržby v krajine sa prepadli o 75 %, pretože nefunguje hotovostný obeh. Samozrejme, že to má negatívny dopad na výber daní, na zisky firiem. Ten balík pomoci sa každým jedným dňom zväčšuje, než čakáme na nejaké riešenie," skonštatoval Kažimír.
Prípadný odchod krajiny z eurozóny by Slovensko vážnejšie neohrozil. "Slovensko je dobre pripravené, je vo veľmi dobrej časti ekonomického cyklu z hľadiska ekonomického rastu, tvorby nových pracovných miest, domáceho dopytu, bankový sektor je vo vynikajúcom stave. Nie sú tu žiadne reálne obavy o okamžitých problémoch," skonštatoval Kažimír.
Opozičný poslanec Jozef Kollár (nezaradený) uviedol dva scenáre, ktoré v súčasnosti Grécku hrozia. "Jeden je, že sa bude grécka agónia predlžovať ďalej, čo je úplne najhoršia z týchto možností a druhý scenár je taký, že Grécko samé povie, že stačilo a ide von z eurozóny. V základných zmluvách nie sú paragrafy o vystúpení z eurozóny," vysvetlil Kollár. Ďalšou možnosťou podľa neho je to, že Európska centrálna banka prestane gréckym bankám dodávať likviditu.
Konanie vládnej strany Syriza počas rokovania výboru obhajoval Ľuboš Blaha (Smer-SD), podľa ktorého nemôže za krízu v krajine. "Syriza nie je vinníkom tejto krízy. To, v akom stave je Grécko dnes finančne, to je výsledok 20 až 30 rokov vládnutia buď strany Nová demokracia, alebo strany Pasok. Čiže buď stredoľavé, ale najmä stredopravé strany môžu za problém, v ktorom Grécko dnes je," povedal Blaha.
S týmto vyjadrením nesúhlasil Kažimír. "Absolútne nesúhlasím s náklonnosťou k Syrize. Lebo na konci dňa ide o mená a ľudí a ja som sa nestretol ani v nepolitickej časti, ktorí by tak investovali za pár mesiacov do nedôvery a do negatívnej energie. To je o postoji ľudí. Vždy sa dá o všetkom hovoriť," dodal Kažimír.
"Premiér Tsipras vytvára ilúziu, pod vplyvom vnútornej vlastnej propagandy, že ak Gréci odmietnu náčrt balíka opatrení, že dostane silnejší mandát na vyjednávanie tretieho programu. Toto je čistá ilúzia, lož," podotkol Kažimír s tým, že o treťom balíku Grécko s medzinárodnými veriteľmi doteraz ešte nerokovalo. "My sme sa ešte o treťom balíku nikdy nebavili. Áno, každá členská krajina eurozóny má právo požiadať o program z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM)," povedal Kažimír.
Zároveň uviedol, že ak grécka verejnosť bude v nedeľu (5.6.) v referende väčšinovo súhlasiť s predkladaným balíkom reforiem, je vyššia pravdepodobnosť, že sa s veriteľmi dohodne na ďalšom záchrannom programe. "Ak grécka verejnosť aj pod vplyvom súčasnej vlády odmietne balík, je tu vyššia pravdepodobnosť krízového scenára a možno aj postupného odchodu z eurozóny. Slovensko si nežiada ako preferovaný scenár odchod Grécka z eurozóny, ani ďalšie prehlbovanie vnútropolitickej krízy v krajine, ale nemá možnosť to ovplyvniť," doplnil Kažimír.
Podľa slov šéfa rezortu financií grécka vláda odmieta najmä zmeny v penzijnom systéme a zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty na ostrovoch.
Situácia v krajine sa pritom každým dňom zhoršuje a budúci balík pomoci by sa mohol zväčšiť. "Maloobchodné tržby v krajine sa prepadli o 75 %, pretože nefunguje hotovostný obeh. Samozrejme, že to má negatívny dopad na výber daní, na zisky firiem. Ten balík pomoci sa každým jedným dňom zväčšuje, než čakáme na nejaké riešenie," skonštatoval Kažimír.
Prípadný odchod krajiny z eurozóny by Slovensko vážnejšie neohrozil. "Slovensko je dobre pripravené, je vo veľmi dobrej časti ekonomického cyklu z hľadiska ekonomického rastu, tvorby nových pracovných miest, domáceho dopytu, bankový sektor je vo vynikajúcom stave. Nie sú tu žiadne reálne obavy o okamžitých problémoch," skonštatoval Kažimír.
Opozičný poslanec Jozef Kollár (nezaradený) uviedol dva scenáre, ktoré v súčasnosti Grécku hrozia. "Jeden je, že sa bude grécka agónia predlžovať ďalej, čo je úplne najhoršia z týchto možností a druhý scenár je taký, že Grécko samé povie, že stačilo a ide von z eurozóny. V základných zmluvách nie sú paragrafy o vystúpení z eurozóny," vysvetlil Kollár. Ďalšou možnosťou podľa neho je to, že Európska centrálna banka prestane gréckym bankám dodávať likviditu.
Konanie vládnej strany Syriza počas rokovania výboru obhajoval Ľuboš Blaha (Smer-SD), podľa ktorého nemôže za krízu v krajine. "Syriza nie je vinníkom tejto krízy. To, v akom stave je Grécko dnes finančne, to je výsledok 20 až 30 rokov vládnutia buď strany Nová demokracia, alebo strany Pasok. Čiže buď stredoľavé, ale najmä stredopravé strany môžu za problém, v ktorom Grécko dnes je," povedal Blaha.
S týmto vyjadrením nesúhlasil Kažimír. "Absolútne nesúhlasím s náklonnosťou k Syrize. Lebo na konci dňa ide o mená a ľudí a ja som sa nestretol ani v nepolitickej časti, ktorí by tak investovali za pár mesiacov do nedôvery a do negatívnej energie. To je o postoji ľudí. Vždy sa dá o všetkom hovoriť," dodal Kažimír.