Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hovoriť o solidarite v súvislosti s energetickou bezpečnosťou je podľa Kisku na mieste aj po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. novembra (TASR) – Bez solidarity nebude možné naplniť ciele ambiciózneho projektu Energetickej únie. Uviedol to dnes v Bratislave prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska na 9. ročníku Stredoeurópskej konferencie o energetike - Central European Energy Conference 2015 (CEEC).
"Pripomeňme si, že plynová kríza v roku 2009 spôsobená prerušením dodávok zemného plynu z Ruska cez Ukrajinu bola priamym ohrozením ekonomickej bezpečnosti Slovenska. Takmer 800 slovenských podnikov muselo na dva týždne zastaviť výrobné aktivity, čo spôsobilo straty vo výške viac ako 1 miliarda eur. Ak by kríza trvala dlhšie, jej ekonomické dopady by mohli byť doslova dramatické," podčiarkol prezident.
"V krízovom čase sme vtedy veľmi ocenili solidaritu a podporu zo strany inštitúcií EÚ," poznamenal Kiska. Pripomenul, že vďaka podpore od EÚ, vďaka opatreniam vlády SR, rovnako aj vďaka opatreniam zo strany spoločností zabezpečujúcich dodávky i tranzit plynu je Slovensko dnes bezpečnejšou krajinou.
Hovoriť o solidarite v súvislosti s energetickou bezpečnosťou je podľa Kisku na mieste aj po vypuknutí vojny na Ukrajine. "Práve opätovná hrozba prerušenia dodávok zemného plynu po skúsenostiach spred šiestich rokov bola bezprostredným motívom a základom pre projekt európskej Energetickej únie. A dôležitým prvkom tejto snahy bola aj pomoc Ukrajine. Spustením reverzného toku plynu Slovensko výrazne prispelo k zvýšeniu jej energetickej bezpečnosti. Pomohli sme tak veľkou mierou k naplneniu dohodnutých cieľov politiky EÚ vo vzťahu k projektu Energetickej únie," doplnil.
"Práve preto nemôžeme v tejto súvislosti ignorovať skutočnosť, že ruská spoločnosť Gazprom v spolupráci so skupinou európskych firiem pripravuje realizáciu projektu Nord Stream 2, ktorý môže znamenať úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska do Európy cez Ukrajinu a Slovensko. Viacerí naši partneri v EÚ argumentujú, že je to iba obchodný projekt súkromných spoločností a politika by sa doň nemala miešať. Musím ale zdôrazniť, že tento postoj je v zásadnom rozpore so záujmom znižovať závislosť od ruského plynu, je v protiklade s našimi skúsenosťami, aké dramatické dôsledky môže mať zneužívanie dodávok plynu ako nástroja na dosahovanie politických cieľov," dodal prezident SR.
M. ŠEFČOVIČ: Projekt Energetickej únie podporujú všetky členské štáty EÚ
Projekt Energetickej únie podporujú všetky členské štáty EÚ. Uviedol to dnes v Bratislave na 9. ročníku Stredoeurópskej konferencie o energetike - Central European Energy Conference 2015 (CEEC) podpredseda Európskej komisie (EK) zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
"Keď cestujem naprieč EÚ, zo severu na juh, z východu na západ, z Bulharska do Veľkej Británie, z Malty do Dánska, môžem povedať, že tento projekt sa teší podpore všetkých členských štátov EÚ, ako aj všetkých aktérov, teda národných vlád, cez parlamenty, občiansku spoločnosť, a tiež jednotlivých organizácií pôsobiacich na energetických trhoch," priblížil podpredseda EK.
Jedným z dôvodov podpory projektu Energetickej únie je podľa Šefčoviča to, že sa pokúša pozrieť na energetiku z holistickej (celostnej) perspektívy. "Nevnímame energetiku a energiu z tradične úzkeho pohľadu, teda ako energiu vyprodukovať, prepraviť a ako spotrebovať. Ak chceme byť v tomto projekte úspešný a nastaviť energetiku na akési nové koľajnice, tak musíme zaujať holistický, komplexný prístup. Musíme kombinovať energetické politiky s našimi cieľmi v oblasti klimatických zmien. Musíme sa jasne pozrieť na to, ako môžeme znížiť podiel uhlíka v doprave a aj v iných sektoroch ekonomiky," dodal eurokomisár.
"Pripomeňme si, že plynová kríza v roku 2009 spôsobená prerušením dodávok zemného plynu z Ruska cez Ukrajinu bola priamym ohrozením ekonomickej bezpečnosti Slovenska. Takmer 800 slovenských podnikov muselo na dva týždne zastaviť výrobné aktivity, čo spôsobilo straty vo výške viac ako 1 miliarda eur. Ak by kríza trvala dlhšie, jej ekonomické dopady by mohli byť doslova dramatické," podčiarkol prezident.
"V krízovom čase sme vtedy veľmi ocenili solidaritu a podporu zo strany inštitúcií EÚ," poznamenal Kiska. Pripomenul, že vďaka podpore od EÚ, vďaka opatreniam vlády SR, rovnako aj vďaka opatreniam zo strany spoločností zabezpečujúcich dodávky i tranzit plynu je Slovensko dnes bezpečnejšou krajinou.
Hovoriť o solidarite v súvislosti s energetickou bezpečnosťou je podľa Kisku na mieste aj po vypuknutí vojny na Ukrajine. "Práve opätovná hrozba prerušenia dodávok zemného plynu po skúsenostiach spred šiestich rokov bola bezprostredným motívom a základom pre projekt európskej Energetickej únie. A dôležitým prvkom tejto snahy bola aj pomoc Ukrajine. Spustením reverzného toku plynu Slovensko výrazne prispelo k zvýšeniu jej energetickej bezpečnosti. Pomohli sme tak veľkou mierou k naplneniu dohodnutých cieľov politiky EÚ vo vzťahu k projektu Energetickej únie," doplnil.
"Práve preto nemôžeme v tejto súvislosti ignorovať skutočnosť, že ruská spoločnosť Gazprom v spolupráci so skupinou európskych firiem pripravuje realizáciu projektu Nord Stream 2, ktorý môže znamenať úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska do Európy cez Ukrajinu a Slovensko. Viacerí naši partneri v EÚ argumentujú, že je to iba obchodný projekt súkromných spoločností a politika by sa doň nemala miešať. Musím ale zdôrazniť, že tento postoj je v zásadnom rozpore so záujmom znižovať závislosť od ruského plynu, je v protiklade s našimi skúsenosťami, aké dramatické dôsledky môže mať zneužívanie dodávok plynu ako nástroja na dosahovanie politických cieľov," dodal prezident SR.
M. ŠEFČOVIČ: Projekt Energetickej únie podporujú všetky členské štáty EÚ
Projekt Energetickej únie podporujú všetky členské štáty EÚ. Uviedol to dnes v Bratislave na 9. ročníku Stredoeurópskej konferencie o energetike - Central European Energy Conference 2015 (CEEC) podpredseda Európskej komisie (EK) zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
"Keď cestujem naprieč EÚ, zo severu na juh, z východu na západ, z Bulharska do Veľkej Británie, z Malty do Dánska, môžem povedať, že tento projekt sa teší podpore všetkých členských štátov EÚ, ako aj všetkých aktérov, teda národných vlád, cez parlamenty, občiansku spoločnosť, a tiež jednotlivých organizácií pôsobiacich na energetických trhoch," priblížil podpredseda EK.
Jedným z dôvodov podpory projektu Energetickej únie je podľa Šefčoviča to, že sa pokúša pozrieť na energetiku z holistickej (celostnej) perspektívy. "Nevnímame energetiku a energiu z tradične úzkeho pohľadu, teda ako energiu vyprodukovať, prepraviť a ako spotrebovať. Ak chceme byť v tomto projekte úspešný a nastaviť energetiku na akési nové koľajnice, tak musíme zaujať holistický, komplexný prístup. Musíme kombinovať energetické politiky s našimi cieľmi v oblasti klimatických zmien. Musíme sa jasne pozrieť na to, ako môžeme znížiť podiel uhlíka v doprave a aj v iných sektoroch ekonomiky," dodal eurokomisár.
