FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
KOZ žiada prezidenta A. Kisku, aby novelu Zákonníka práce podpísal.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. decembra (TASR) - Prezident SR Andrej Kiska nepodpísal parlamentom schválenú novelu Zákonníka práce a vrátil ju späť Národnej rade (NR) SR. Právna norma upravovala najmä agentúrne zamestnávanie na Slovensku.
Hlava štátu sa rozhodla právnu normu nepodpísať pre rozsah a obsah pripomienok, ktoré dostal od zamestnávateľských organizácií. Kiska uviedol, že pripomienky sa neobjavili až po schválení zákona parlamentom, ale viaceré boli známe už počas legislatívneho procesu. Preto dospel k názoru, že posudzovanie vplyvov na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest nebolo dostatočné, respektíve bolo len formálne.
"V súvislosti so schváleným zákonom sa na mňa obrátilo viacero organizácií združujúcich zamestnávateľov v Slovenskej republike aj individuálnych zamestnávateľov so žiadosťou o jeho vrátenie NR SR na opätovné prerokovanie," opísal prezident.
Tieto organizácie sa podľa jeho slov obávajú, že zákon neprimerane zvýši náklady a zaťaží administratívu zamestnávateľov či obmedzí ich schopnosť pružne reagovať na dopyt po výrobkoch a službách. Zároveň sú tiež presvedčené, že by skomplikoval a znemožnil realizáciu programov zamestnávania ľudí zo sociálne znevýhodnených skupín. To by mohlo v konečnom dôsledku zamedziť tvorbe nových a udržaniu existujúcich pracovných miest.
"Organizácie upozornili zároveň na to, že Slovenská republika dlhodobo stráca schopnosť konkurovať okolitým štátom v oblasti efektívnosti regulácie pracovného trhu," doplnil najvyšší predstaviteľ SR. To je ale podľa neho jedno z kritérií, na základe ktorého sa investori rozhodujú pri umiestňovaní ďalších investícií či pri rozdeľovaní produkcie v rámci výrobných podnikov rozmiestených v rôznych štátoch.
"Uvedomujem si nevyhnutnosť primerane regulovať činnosť agentúr dočasného zamestnávania a nevyhnutnosť primerane chrániť záujmy a práva dočasne pridelených zamestnancov," priblížil Kiska.
Prezident však zastáva názor, že zákonodarca síce má právo upraviť v rámci ústavných možností a v súlade s právom Európskej únie pracovnoprávne vzťahy spôsobom, aký považuje za vhodný a primeraný, ale zároveň je jeho povinnosťou informovať verejnosť o tom, aký vplyv tieto úpravy majú na zamestnanosť v SR. "A teda aj na schopnosť slovenskej ekonomiky konkurovať na európskom či globálnom trhu a jej potenciál tvoriť pracovné miesta," doplnil.
Novela Zákonníka práce mala zaviesť takzvaný princíp spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníkov. Táto zmena mala zabezpečiť, aby mali agentúrni zamestnanci rovnaké mzdové podmienky ako interní zamestnanci, ak obe skupiny pracovníkov vykonávajú rovnakú alebo veľmi podobnú činnosť. Zakázané malo byť napríklad aj dočasné pridelenie zamestnanca na výkon rizikovej práce, teda práce zaradenej do 4. kategórie.
Hlava štátu sa rozhodla právnu normu nepodpísať pre rozsah a obsah pripomienok, ktoré dostal od zamestnávateľských organizácií. Kiska uviedol, že pripomienky sa neobjavili až po schválení zákona parlamentom, ale viaceré boli známe už počas legislatívneho procesu. Preto dospel k názoru, že posudzovanie vplyvov na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest nebolo dostatočné, respektíve bolo len formálne.
"V súvislosti so schváleným zákonom sa na mňa obrátilo viacero organizácií združujúcich zamestnávateľov v Slovenskej republike aj individuálnych zamestnávateľov so žiadosťou o jeho vrátenie NR SR na opätovné prerokovanie," opísal prezident.
KOZ žiada Kisku novelu podpísať
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR požiadala prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, aby novelu Zákonníka práce podpísal. Hlava štátu sa ju však dnes rozhodla vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie. "KOZ SR za novou právnou úpravou, ktorá mala sprísniť podmienky dočasného agentúrneho zamestnávania, vidí najmä možnosť zlepšenia postavenia agentúrneho zamestnanca, nie obmedzenie flexibility trhu práce a zmyslu agentúrneho zamestnávania, ako namietajú zamestnávatelia," priblížila v správe pre médiá hovorkyňa konfederácie Martina Nemethová.
KOZ SR zároveň uviedla, že oceňuje prácu tých agentúr dočasného zamestnávania, ktoré poskytujú služby zamestnanosti s vedomím si plnej zodpovednosti a pri rešpektovaní platnej právnej úpravy, ktorým parlamentom schválené legislatívne zmeny nepredstavujú prekážku vo výkone podnikateľskej činnosti v súvislosti s dočasným prideľovaním zamestnancov užívateľskému zamestnávateľovi. Konfederácia je presvedčená, že hlavným cieľom návrhu novely základného pracovnoprávneho predpisu je riešenie dlhodobo nepriaznivej a naďalej neudržateľnej situácie v oblasti zamestnávania prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania a závažných problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi pri dočasnom prideľovaní zamestnancov.
"Dôvodom je skutočnosť, že dočasné pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, predstavuje závažnú zmenu obsahu pracovného pomeru s tým, že tento inštitút predstavuje atypickú formu zamestnávania a z dôvodu nedostatočnej reglementácie sa zmenil na novodobé otroctvo," doplnila Nemethová.
KOZ SR vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že prezident SR Andrej Kiska novelu Zákonníka nepodpísal. Konfederácia pripomenula, že krédom predvolebnej kampane prezidenta Andreja Kisku boli aj slová o pomoci slabším. "Z pozície prezidenta odmietol pomôcť tým, ktorí si nedokážu poradiť so svojimi problémami a hľadajú pomoc a podporu u tých, ktorým to umožňuje platná legislatíva," uviedla Nemethová s tým, že ak zamestnanec odovzdáva svojmu zamestnávateľovi maximum, čo mu zákon a jeho morálka ukladá, má právo žiadať, aby existovala v tomto vzťahu rovnováha.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR požiadala prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, aby novelu Zákonníka práce podpísal. Hlava štátu sa ju však dnes rozhodla vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie. "KOZ SR za novou právnou úpravou, ktorá mala sprísniť podmienky dočasného agentúrneho zamestnávania, vidí najmä možnosť zlepšenia postavenia agentúrneho zamestnanca, nie obmedzenie flexibility trhu práce a zmyslu agentúrneho zamestnávania, ako namietajú zamestnávatelia," priblížila v správe pre médiá hovorkyňa konfederácie Martina Nemethová.
KOZ SR zároveň uviedla, že oceňuje prácu tých agentúr dočasného zamestnávania, ktoré poskytujú služby zamestnanosti s vedomím si plnej zodpovednosti a pri rešpektovaní platnej právnej úpravy, ktorým parlamentom schválené legislatívne zmeny nepredstavujú prekážku vo výkone podnikateľskej činnosti v súvislosti s dočasným prideľovaním zamestnancov užívateľskému zamestnávateľovi. Konfederácia je presvedčená, že hlavným cieľom návrhu novely základného pracovnoprávneho predpisu je riešenie dlhodobo nepriaznivej a naďalej neudržateľnej situácie v oblasti zamestnávania prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania a závažných problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi pri dočasnom prideľovaní zamestnancov.
"Dôvodom je skutočnosť, že dočasné pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, predstavuje závažnú zmenu obsahu pracovného pomeru s tým, že tento inštitút predstavuje atypickú formu zamestnávania a z dôvodu nedostatočnej reglementácie sa zmenil na novodobé otroctvo," doplnila Nemethová.
KOZ SR vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že prezident SR Andrej Kiska novelu Zákonníka nepodpísal. Konfederácia pripomenula, že krédom predvolebnej kampane prezidenta Andreja Kisku boli aj slová o pomoci slabším. "Z pozície prezidenta odmietol pomôcť tým, ktorí si nedokážu poradiť so svojimi problémami a hľadajú pomoc a podporu u tých, ktorým to umožňuje platná legislatíva," uviedla Nemethová s tým, že ak zamestnanec odovzdáva svojmu zamestnávateľovi maximum, čo mu zákon a jeho morálka ukladá, má právo žiadať, aby existovala v tomto vzťahu rovnováha.
Tieto organizácie sa podľa jeho slov obávajú, že zákon neprimerane zvýši náklady a zaťaží administratívu zamestnávateľov či obmedzí ich schopnosť pružne reagovať na dopyt po výrobkoch a službách. Zároveň sú tiež presvedčené, že by skomplikoval a znemožnil realizáciu programov zamestnávania ľudí zo sociálne znevýhodnených skupín. To by mohlo v konečnom dôsledku zamedziť tvorbe nových a udržaniu existujúcich pracovných miest.
"Organizácie upozornili zároveň na to, že Slovenská republika dlhodobo stráca schopnosť konkurovať okolitým štátom v oblasti efektívnosti regulácie pracovného trhu," doplnil najvyšší predstaviteľ SR. To je ale podľa neho jedno z kritérií, na základe ktorého sa investori rozhodujú pri umiestňovaní ďalších investícií či pri rozdeľovaní produkcie v rámci výrobných podnikov rozmiestených v rôznych štátoch.
"Uvedomujem si nevyhnutnosť primerane regulovať činnosť agentúr dočasného zamestnávania a nevyhnutnosť primerane chrániť záujmy a práva dočasne pridelených zamestnancov," priblížil Kiska.
Prezident však zastáva názor, že zákonodarca síce má právo upraviť v rámci ústavných možností a v súlade s právom Európskej únie pracovnoprávne vzťahy spôsobom, aký považuje za vhodný a primeraný, ale zároveň je jeho povinnosťou informovať verejnosť o tom, aký vplyv tieto úpravy majú na zamestnanosť v SR. "A teda aj na schopnosť slovenskej ekonomiky konkurovať na európskom či globálnom trhu a jej potenciál tvoriť pracovné miesta," doplnil.
Novela Zákonníka práce mala zaviesť takzvaný princíp spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníkov. Táto zmena mala zabezpečiť, aby mali agentúrni zamestnanci rovnaké mzdové podmienky ako interní zamestnanci, ak obe skupiny pracovníkov vykonávajú rovnakú alebo veľmi podobnú činnosť. Zakázané malo byť napríklad aj dočasné pridelenie zamestnanca na výkon rizikovej práce, teda práce zaradenej do 4. kategórie.
