Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa poslankyne je zákon zlý a vyžaduje si rozsiahle zmeny. Novela priniesla od júla viaceré povinnosti pre približne 560.000 právnických osôb, ktoré na Slovensku pôsobia.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) – Pri tvorbe novely zákona o odpadoch, ktorá platí od júla tohto roka, sa podľa opozičnej poslankyne z SaS Jany Kiššovej fatálne zlyhalo a niektoré jej časti nie sú v praxi vykonateľné. Vyzvala preto na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd), aby v zrýchlenom režime pozastavil účinnosť niektorých častí zákona, kým sa právna norma celá neupraví. Práve na takéto situácie je totiž podľa nej zrýchlené legislatívne konanie určené.
"Som presvedčená, že zákon, ktorý tu dnes je, je zlý a vyžaduje si veľké a rozsiahle zmeny," zdôraznila Kiššová. Novela podľa jej slov priniesla od júla viaceré povinnosti pre približne 560.000 právnických osôb, ktoré na Slovensku pôsobia. Po novom sú totiž podľa poslankyne považovaní za výrobcov obalov všetci, ktorí zo zahraničia čokoľvek dovezú zabalené v nejakom obale, alebo všetci, ktorí na Slovensku vyrábajú nejaké produkty a tie balia do obalov a následne predávajú.
Zároveň sú podľa SaS za výrobcov neobalových výrobkov považovaní všetci, ktorí si v súvislosti so svojím podnikaním nechajú napríklad vytlačiť letáčiky alebo svoje vlastné vizitky. Na obidve tieto skupiny sa podľa strany vzťahujú nové povinnosti. Napríklad sa musia zaregistrovať na ministerstve životného prostredia, tiež musia mať uzavretú zmluvu s odpadovou spoločnosťou a mnohí z nich majú aj povinnosť mesačne vykazovať a posielať hlásenia o tom, koľko odpadu vyprodukovali.
"Inými slovami, od. 1. júla sa spustila na podnikateľov obrovská byrokratická a, samozrejme, aj finančná mašinéria," dodala Kiššová. Tieto novinky sú pritom podľa nej nevykonateľné v praxi, keďže povinnosť mať zmluvu s odpadovou firmou sa týka približne 560.000 právnických osôb, ale odpadových firiem je na Slovensku 11.
Za nedodržanie týchto povinností hrozia pokuty. Napríklad pri nezaregistrovaní sa na ministerstve životného prostredia sa podľa liberálov pokuta pohybuje od 1200 eur do 120.000 eur. Poslankyňa Anna Zemanová (SaS) však zároveň upozornila, že novinky sa týkajú všetkých právnických osôb. Čiže nielen podnikateľov, ale aj rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií, teda napríklad škôl, a aj neziskových organizácií a takisto aj organizácií štátnej verejnej správy.
To podľa nej znamená aj všetkých ministerstiev či Kancelárie Národnej rady (NR) SR. Pretože všetky tieto organizácie, ktoré napríklad vyrobia nejaký propagačný materiál, ktorý následne končí v komunálnom odpade, musia byť zaregistrované. Keď to však poslankyňa Zemanová kontrolovala, ani jedna takáto organizácia podľa jej slov zaregistrovaná nebola. Takže ani tí, ktorí zákony ustanovujú, sa podľa nej nimi neriadia.
Kiššová chcela ako predsedníčka výboru pre hospodárske záležitosti diskutovať na jeho pôde o tomto zákone s ministrom Sólymosom. Hoci termín bol podľa poslankyne dohodnutý dva týždne vopred, minister svoju účasť na výbore v stredu 19. októbra zrušil. Poslankyne tak chcú aspoň predložiť pozmeňujúci návrh k zákonu o odpadoch, ktorý je momentálne v parlamente. Návrh má byť akousi "záchrannú brzdu" celej situácie a poslankyne v ňom chcú dosiahnuť zrušenie pokút na určité obdobie.
"Som presvedčená, že zákon, ktorý tu dnes je, je zlý a vyžaduje si veľké a rozsiahle zmeny," zdôraznila Kiššová. Novela podľa jej slov priniesla od júla viaceré povinnosti pre približne 560.000 právnických osôb, ktoré na Slovensku pôsobia. Po novom sú totiž podľa poslankyne považovaní za výrobcov obalov všetci, ktorí zo zahraničia čokoľvek dovezú zabalené v nejakom obale, alebo všetci, ktorí na Slovensku vyrábajú nejaké produkty a tie balia do obalov a následne predávajú.
Zároveň sú podľa SaS za výrobcov neobalových výrobkov považovaní všetci, ktorí si v súvislosti so svojím podnikaním nechajú napríklad vytlačiť letáčiky alebo svoje vlastné vizitky. Na obidve tieto skupiny sa podľa strany vzťahujú nové povinnosti. Napríklad sa musia zaregistrovať na ministerstve životného prostredia, tiež musia mať uzavretú zmluvu s odpadovou spoločnosťou a mnohí z nich majú aj povinnosť mesačne vykazovať a posielať hlásenia o tom, koľko odpadu vyprodukovali.
"Inými slovami, od. 1. júla sa spustila na podnikateľov obrovská byrokratická a, samozrejme, aj finančná mašinéria," dodala Kiššová. Tieto novinky sú pritom podľa nej nevykonateľné v praxi, keďže povinnosť mať zmluvu s odpadovou firmou sa týka približne 560.000 právnických osôb, ale odpadových firiem je na Slovensku 11.
Za nedodržanie týchto povinností hrozia pokuty. Napríklad pri nezaregistrovaní sa na ministerstve životného prostredia sa podľa liberálov pokuta pohybuje od 1200 eur do 120.000 eur. Poslankyňa Anna Zemanová (SaS) však zároveň upozornila, že novinky sa týkajú všetkých právnických osôb. Čiže nielen podnikateľov, ale aj rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií, teda napríklad škôl, a aj neziskových organizácií a takisto aj organizácií štátnej verejnej správy.
To podľa nej znamená aj všetkých ministerstiev či Kancelárie Národnej rady (NR) SR. Pretože všetky tieto organizácie, ktoré napríklad vyrobia nejaký propagačný materiál, ktorý následne končí v komunálnom odpade, musia byť zaregistrované. Keď to však poslankyňa Zemanová kontrolovala, ani jedna takáto organizácia podľa jej slov zaregistrovaná nebola. Takže ani tí, ktorí zákony ustanovujú, sa podľa nej nimi neriadia.
Kiššová chcela ako predsedníčka výboru pre hospodárske záležitosti diskutovať na jeho pôde o tomto zákone s ministrom Sólymosom. Hoci termín bol podľa poslankyne dohodnutý dva týždne vopred, minister svoju účasť na výbore v stredu 19. októbra zrušil. Poslankyne tak chcú aspoň predložiť pozmeňujúci návrh k zákonu o odpadoch, ktorý je momentálne v parlamente. Návrh má byť akousi "záchrannú brzdu" celej situácie a poslankyne v ňom chcú dosiahnuť zrušenie pokút na určité obdobie.
