Bratislava 27. mája (TASR) - Konfederácia odborových zväzov (KOZ) naďalej trvá na svojom návrhu zvýšiť minimálnu mzdu od budúceho roka na 400 eur mesačne.

Človek, ktorý pracuje osem hodín, by podľa prezidenta KOZ Jozefa Kollára nemal zarobiť menej, ako je hranica chudoby.

"Tento návrh predpokladá, že po zaplatení odvodov do jednotlivých poistných fondov, teda do sociálnej a zdravotnej poisťovne, zostane zamestnancovi, ktorý pracuje za minimálnu mzdu v štandardnom pracovnom čase, čistá mzda vo výške stanovenej hranice chudoby 346,40 eura. Zamestnanec by si takýmto navýšením minimálnej mzdy zvýšil čistý mesačný príjem o 41,60 eura mesačne, v hrubom o 48 eur," vyčíslil Kollár.

Z údajov Sociálnej poisťovne podľa KOZ vyplýva, že zamestnancov s vymeriavacím základom nižším ako 352 eur bolo za január a február 2014 v priemere okolo 66.663. Tento údaj však zahŕňa v sebe aj zamestnancov pracujúcich na dohody a na kratší pracovný čas.

"Celkové zvýšenie minimálnej mzdy, ak by bola takto upravená, by sa teda priamo dotýkalo menej ako 66.663 zamestnancov. Pri výške minimálnej mzdy 400 eur mesačne zvýšenie ceny práce pre zamestnávateľa na jedného zamestnanca predstavuje 64,90 eura mesačne, teda o 13,6 %," doplnil Kollár.

Na zvyšovanie minimálnej mzdy však podľa viceprezidenta Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) Juraja Borgulu neexistujú žiadne rozumné dôvody. "Nie je tu ani nijaká súvislosť s ekonomikou. Zvýšenie minimálnej mzdy o 50 eur je výhodné pre vládu, ktorá zarobí na daniach, keďže z tejto sumy polovica pôjde na odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, avšak zo zvyšných 25 eur získa vláda 20 % v podobe dane z pridanej hodnoty (DPH)," argumentoval. Ak sa zvýši minimálna mzda, stúpnu podľa neho mzdy celoplošne, keďže sa zvýšia aj minimálne mzdové tarify.

Podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka chýba cieľ, ktorý sa má dosiahnuť úpravou minimálnej mzdy. "Je to postih zamestnávateľa alebo to má byť minimálny životný štandard človeka, ktorý pracuje poctivo?," opýtal sa. "Ak sa minimálnou mzdou má dosiahnuť tento cieľ, potom by sa mala určovať jej čistá suma, bez odvodov," doplnil.

Slovensko stále patrí medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti a za týchto okolností je podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martina Hoštáka od odborov absolútne neseriózne navrhovať zvýšenie minimálnej mzdy.

"V čiernych číslach nezamestnanosti sú za nami také krajiny, ako Portugalsko, Španielsko či Grécko. Pokiaľ máme takúto neutešenú situáciu na trhu práce, pokiaľ naše firmy majú veľmi vysoké náklady kvôli rôznym zákonným a regulačným povinnostiam, zvyšovať minimálnu mzdu si jednoducho dovoliť nemôžeme," zdôraznil.