Bratislava 17. apríla (TASR) - Slovensko by si nemalo dávať na svoje historicky prvé predsedníctvo v Európskej únií (EÚ) nerealistické ciele. Ak uspeje v presadzovaní Energetickej únie, ktorú riadi jeden z najdôležitejších Slovákov vo svete Maroš Šefčovič, môže byť spokojné. Nebude ľahké zosúladiť záujmy členov EÚ i prekonať snahu Ruska rozdeľovať úniu projektmi ako je plynovod Nord Stream 2. Povedal v rozhovore počas bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2016 v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky Edward Lucas, viceprezident Centra pre analýzu európskej politiky.

V druhej polovici tohto roka sa Slovensko ujme po prvý raz predsedníctva EÚ. Ktoré hlavné výzvy čakajú slovenské predsedníctvo?
Nemali by ste mať prílišné očakávanie ohľadne napĺňania cieľov predsedníctva. Ak sa vám podarí naplniť aspoň jeden z nich, bude to pre vás dobré. Viaceré krajiny v minulosti neboli až také úspešné. Myslím si, že dôležitou témou bude energetická bezpečnosť a vytváranie Energetickej únie, ktorú má pod palcom podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, mimochodom jeden z najdôležitejších Slovákov vo svete. Ďalej bude stále dôležitou témou migračná kríza, kde EÚ čelí veľkému externému šoku a kde bude potrebné veľa politického nasadenia.

Spomínali ste podpredsedu Šefčoviča. Ako vnímate jeho doterajšie aktivity smerujúce k vytvoreniu Energetickej únie?
Držím mu palce. Energetická únia je veľmi dobrá myšlienka. Darí sa prepájať jednotlivé potrubia, dodávky plynu a ropy sú viac diverzifikované, rozširujú sa skladovacie kapacity, a to je všetko veľmi pozitívne. No úloha nie je stále ukončená, pretože vidno snahy Gazpromu rozdeľovať členov EÚ. Napríklad stavať proti sebe Čechov a Slovákov ohľadom plynovodného prepojenia s Rakúskom.

V tejto súvislosti je však ešte citlivejší projekt Nord Stream 2...
To absolútne sedí. Pri ňom mám pocit, že Rusi testujú jednotu EÚ a snažia sa proti sebe štvať jej členov. Ak sa už má tento projekt zrealizovať, mal by byť striktne v súlade s európskou legislatívou a nie ako bilaterálna iniciatíva Nemecka a Ruska.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Prečo Nemecko podporuje tento projekt. Často pri rokovaniach zdôrazňuje, že ide o komerčný a nie politický projekt...
Nemyslím, že toto je projekt kancelárky Angely Merkelovej. Je to projekt nemeckých energetických firiem a ich spojencov, sociálnych demokratov, ktorí v ňom vidia nástroj, ako komunikovať s Ruskom. Ak však bude pokračovať vonkajší tlak proti tomuto projektu, kancelárka môže napokon povedať plynárenským firmám aj SPD, že verejnosť je proti nemu. Tento projekt vychádza zo starého plynárenského myslenia, že spotreba plynu bude neustále stúpať, a preto ho potrebujeme viac a viac. Nemyslím si však, že tento argument ospravedlňuje Nord Stream 2, aby sa pre neho zrušil tranzit cez Ukrajinu. Názory v Nemecku sa však stále len formujú a nie sú definitívne.

Myslí Rusko vážne snahu obísť plynovodnými trasami Ukrajinu?
Áno, navyše Rusko sleduje dva hlavné ciele. V prvom rade rozdeľovať EÚ. V tejto taktike sú Rusi dobrí. Dokážu proti sebe postaviť Čechov a Slovákov, či Nemcov a Poliakov. Po druhé, keby sa podarilo postaviť Nord Stream 2, potom pri preprave plynu ušetria tranzitné poplatky, ktoré sa platia Ukrajine a Slovensku, čo je pre nich benefit.

Potom je logická úzka spolupráca Slovenska a Ukrajiny v tejto oblasti, napríklad pri projekte reverzného toku plynovodu...
Reverzný tok plynu je výhodný pre krajiny, no nevýhodný pre plynárenské spoločnosti. Tie chcú mať kontrolu nad jeho tokom a rozhodovať, kam pôjde a kam nie. To je starý spôsob myslenia s dlhodobými zmluvami, ktoré majú klauzuly ako „take or pay“, keď sa platí za dohodnuté objemy plynu, aj v prípade jeho nevyužitia. To prináša rentu pre plynárenské spoločnosti, no je to zlé pre energetickú bezpečnosť krajín. Nový model plynárenského trhu predpokladá voľné cezhraničné prúdenie plynu podobne ako je v prípade iných tovarov. To je cesta, ktorá je výhodná pre zákazníkov a ktorá znamená aj lacnejší plyn. Aj preto podporujem snahu viceprezidenta Európskej komisie Šefčoviča, aby sa prepájali plynovody s cieľom voľnejšieho prúdenia plynu a prístupu pre zákazníkov.

Reverzný tok plynu je konkrétna pomoc pre Ukrajinu. Je v tomto smere Slovensko dôležitejší partner ako Maďarsko alebo Poľsko?
Slovensko dostáva z Ukrajiny najviac plynu, preto je pre neho jednoduchšie jej poslať nejakú časť z neho späť.

Niekoľko dní pred začiatkom slovenského predsedníctva v EÚ bude referendum o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ. Ako britský občan, aký máte odhad ohľadom výsledku?
Som vášnivý podporovateľ britského členstva v EÚ. Na druhej strane súhlasím s tým, že únia potrebuje reformovať. Napriek tomu som vždy podporoval jej rozširovanie. Je to geopoliticky stabilizačný prvok. Ašpirácie na jej členstvo pomáhajú napríklad stabilizovať vývoj v krajinách západného Balkánu. EÚ je viac civilizačný ako ekonomický projekt. Vďaka nemu dokážu krajiny riešiť závažné problémy spoločne a nie len každá sama za seba. Ak Veľká Británia opustí EÚ, poškodí to jej malých členov, pretože to bude naznačovať návrat k separátnym a nie spoločným riešeniam zásadných tém a otázok. Brexit by bol prehrou pre všetkých.

Napriek tomu Veľká Británia sa v rámci integračných procesov vnútri EÚ drží späť, nie je členom eurozóny a ani Schengenu...
Pre Veľkú Britániu je jednoznačne prínosom jednotný trh EÚ, z ktorého veľa získava, ale aj do neho veľa prispieva. Z dlhodobého hľadiska je dôležitý spoločný trh posilniť, napríklad v sektore služieb, kde je Veľká Británia silná. To by prinieslo výhody aj pre Slovensko. Veľké benefity by mohol priniesť digitálny spoločný trh. Veľká Británia je v EÚ elektronická superveľmoc. Napríklad využitie elektronických podpisov v celej EÚ by jej ekonomicky veľmi prospelo.

Spomínali ste, že dôležitou témou slovenského predsedníctva bude migračná kríza. Práve Slovensko podalo žalobu ohľadom povinných migračných kvót...
Je to veľmi nešťastné. Chápem, že v prípade malých krajín, migračná vlna vyvoláva vyššie krátkodobé náklady. Potrebujete im nájsť, ubytovanie, naučiť jazyk, nájsť pre nich prácu a pre ich deti školy. Slovensko však vo všeobecnosti potrebuje migrantov, pretože má nepriaznivý demografický vývoj. Napokon z migrácie môže vyťažiť väčšina Európy. Musí to však byť riadená migrácia zameraná na ľudí, ktorých potrebuje ekonomika. Inou otázkou sú utečenci. Tam má Európa humanitárne povinnosti. Kontinent s populáciou viac ako 500 miliónov ľudí dokáže absorbovať utečeneckú vlnu zo Sýrie, kde je vojna. Nemám na mysli ekonomických migrantov z Pakistanu alebo Afganistanu. Počet ľudí zo Sýrie nie je nezvládnuteľný. Politika krajín Vyšehradskej štvorky voči migrantom prináša nebezpečenstvo, keď poviete Nemecku alebo Švédsku, to je váš problém a s tým si musíte poradiť sami. Pokojne sa môže stať, že budete v podobných problémoch a oni vám povedia to isté. Slovensko by malo zmeniť politiku a ukázať väčšiu solidaritu v prípade skutočných utečencov pred vojnou, ktorí potrebujú pomôcť.

Politici prichádzajú s riešeniami ako je zatváranie hraníc. To bezprostredne ohrozuje existenciu schengenského systému. Vydrží Schengen tento tlak?
Bude to veľmi ťažké. Každá krajina má právo sprísniť podmienky prechodu cez hranice, zaviesť kontroly. Schengen predsa nie je rozprávka o otvorenosti. Netreba však hneď siahnuť k zatvoreniu hraníc. Nemali by ste však zabúdať na to, že keď zatvoria hranice Nemci a zatvoria ich Slováci, tak Nemecko utrpí menšie ekonomické škody ako Slovensko. Preto je v záujme krajiny ako je Slovensko, aby Schengen ostal zachovaný.